Pre pochopenie tejto myšlienky je potrebné uvedomiť si tento fakt. Rímska ríša bola svetová nielen pre svoju mocenskú expanziu, ale hlavne preto, že jej vládnuca elita dovolila aj podmaneným národom vyznávať svoje pôvodné kulty a božstvá. Keď však bolo v celej ríši z politických dôvodov uzákonené kresťanské náboženstvo ako zjednocujúca sila, tak cirkevná elita sa inšpirovala biblickým príbehom o stvorení človeka. Tam stojí jasne napísané, že prvý bol stvorený Adam (muž) a až z jeho „rebra“ Eva („muž-ena“), ktorú tak nazval, keď mu ju Stvoriteľ doviedol k boku ako Pomoc... Vyhnanie z Raja a tzv. „dedičný hriech“, ktorého sa obaja dopustili, využila cirkev pre upevňovanie svojej moci. Dovtedy bola žena ako nositeľka života základom starovekých kultov a narodenie dieťaťa bolo mystickou a silnou skutočnosťou. Moc ženy a jej schopnosť rodiť život (základ rodov) sa kedysi považovala za posvätnú, ale stala sa hrozbou pre nastupujúcu patriarchálnu kresťanskú cirkev, ktorá sa rozhodla ignorovať biologické pravdy. Začala démonizovať posvätné ženstvo a napokon dosiahla, že kult bohýň a ženy zanikol až na paradox - jedinú výnimku, ktorou je „nepoškvrnená“ Panna Mária - matka Ježiša Krista... Cirkev si touto rošádou upevnila moc a natrvalo nastolila patriarchát. Avšak jej filozofom uniklo, že pomenovanie židovského boha JHVH v skutočnosti pochádza z obojpohlavného telesného spojenia medzi mužským Jah a menom Evy (Havah) - („muž-ena“) ako ju nazval Adam. Osudovo sa tak pre všetky vierovyznania ustálil spoločný názov „náboženstvo“ a v tomto slovnom spojení zostáva cirkevnou mocou nezničiteľná a večná pravda o sile ženy - matky, nositeľke života.
Už pri zrode kresťanstva sa prejavilo mužské ego cirkevnej elity, ktorá mala tú moc, aby zvrátila dovtedajší beh rodinného života, teda „božstvo ženy-matky“ a v zmysle Starého zákona („...pod mocou muža tvojho bude žiadosť tvoja a on panovať bude nad tebou“) ju uvrhla do otroctva...Toto náboženstvo bolo („karteziánskou vedou“) neprávom nazvané kresťanstvom, pretože nemá nič spoločné s Kristom (iba s krstom...), lebo sa stalo najkrvavejším spolu s mohamedánskym, ktoré má veľa spoločného s nesprávne prevádzaným kresťanstvom.
V mene Krista sa konali nespočetné ukrutnosti nielen v dobách križiackych vojenských ťažení, po objavení Nového sveta, ale aj v časoch inkvizície i počas I. a II. svetovej vojny! Kríž - obrátený meč a svätý kalich - to boli prostriedky, ktorými tí najmocnejší z „kresťanských“ národov získali moc nad „pohanskými národmi“, vrátane ich bohatstva a tiež nad svojimi veriacimi, lebo boli slabší než dobyvatelia a všemocná cirkev.
Tieto fakty si môže každý čitateľ či veriaci človek overiť v prehľade dejín Grécka, Talianska, nemeckej, židovskej, či anglosaskej rasy. Keď sa ľudia dostali pod totálnu vládu „rasového náboženstva“, stal sa každý národ nedeliteľným celkom. Osobné záujmy sa museli podriadiť celku. Všetko sa odrazu ocitlo „pod zákonom“ - už v období rokov 800-1300 je rímsko-katolícka cirkev kontrolovaná nemeckými vládcami, ktorí nastupovali aj na miesta cirkevné a rozhodovali o voľbe pápeža.
VITALITA: Nezdá sa vám, že podľa geopolitickej a náboženskej situácie, v ktorej dnes žijeme, sa jasne odzrkadľuje to staré biblické varovanie: „Nič nové pod slnkom“?
Koleso dejín v súčasnej dobe chce zvrátiť ekumenízmus pod taktovkou Vatikánu. Pritom existuje aj iný extrém svetovej mocenskej elity - povzniesť svoje ego nad všetko ostatné. Všeobecne sa však ukázali veľké hospodárske, ekonomické, priemyselné a ekologické problémy a tie postihujú každý národ a žiadajú si riešenie. Preto vznikla tzv. „G-8“, najrozvinutejších a najbohatších krajín sveta ktorú tvorili: USA, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Kanada a Rusko. Nedávno americký prezident George Bush využil cestu do Európy aj na návštevu Talianska a Vatikánu. Benediktovi XVI. „zvestoval“, že najbohatšie štáty sa na summite rozhodli zintenzívniť kontakty s ďalšími piatimi veľkými a vplyvnými krajinami: Čínou, Indiou, Brazíliou, Mexikom a Južnou Afrikou. Následne vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone vyhlásil, že G-8 bude odteraz G-13!
Z toho jasne vyplýva, že jednotnosť národov, kmeňov a rodiny musí byť najskôr rozložená, krok za krokom sa nastoľujú poriadkové obmedzenia a predpisy spoločenského správania súčasného systému. Až starý systém bude v troskách a na jeho mieste povstane nový poriadok, len potom môže nastať všeobecné zbratanie (v duchu NOVUS ORDO SECLORUM...). Pôvodný systém našich predkov je už dávno prekonaný vládou individualizmu a ľudstvo sa učí poznávať toto zlo na vlastnej koži, cez stále postupujúcu civilizáciu konzumnej spoločnosti. Metóda v drancovaní krajín a celej Zeme, v rozdeľovaní práce, výrobkov, hrabivosť jednotlivcov a vykorisťovanie más - tieto sociálne zločiny sa prejavujú v nadbytočnej spotrebe, v priemyslovom znehodnocovaní surovín a v pracovných poruchách, (vládnuca kasta sveta parazituje na celej ľudskej populácii, pričom degradovala tvorivú prácu, ktorá prináša a zanecháva skutočné hodnoty pre budúce generácie a urobila z ľudí otrokov práce za kus chleba...). Tento stav znemožňuje ľudstvu pocit vnútorného mieru a harmónie, preto je „priemyselná vojna“ našich dní ďalekosiahlejšia a ničivejšia, než všetky militaristické národy, revolúcie a vojny. Takmer 2000 rokov sme súhlasili s tým, že máme zlo odplácať dobrom. Je síce pravdou, že srdce túži po milosrdenstve a láske, ale rozum si žiada boj a odplatu - ak nie ako pomstu, tak aspoň ako zastrašovací prostriedok. A práve tento rozpor medzi srdcom a hlavou je prekážkou vývoja pravého citu všeobecného zbratania a prijatia pravého učenia Krista - Pána lásky.VITALITA: Dá sa povedať, že človek je otrokom toho, na čo je v podstate pyšný a nazýva to „svojim vlastníctvom “?
Áno, lebo hmotné veci konzumnej spoločnosti sedia pevne v sedle mamonu a preto môže mocná parazitná elita rajtovať na ľudstve...
Tento stav je výsledkom „rasového náboženstva“ a jeho dogmaticko-zákonnej sústavy. Ľudstvo všeobecne očakáva „Toho, ktorý má prísť...“ Avšak iba kresťanské náboženstvo očakáva „Toho, ktorý má prísť znova“...! Preto doba, ktorú žijeme, je závislá na tom, kedy sa Cirkev odlúči od štátu. Cirkev, hlavne v Európe, je zapriahnutá do štátneho vozu... Kňazi nepriateľských armád sa modlia za víťazstvo, požehnávajú zbrane - to všetko sú však modlitby k rasovému duchu, ktorý bojuje v boji svojho národa, rozmnožuje jeho vojenské rady, plní jeho sklady potravinami a všeobecne mu hmotne pomáha... Preto je „kostolný boh“ - bohom kmeňovým a nacionálnym (JHVH), čiže rasovým duchom, lebo posledným činom milujúceho Ježiša Krista bolo, že zdržal Šimonov meč na nepriateľa, ktorý ho týmto mečom chcel ochrániť v záhrade Getsemanskej, hoci povedal, že neprišiel na svet, aby priniesol mier, ale meč - a stalo sa tak..., lebo predvídal more krvi, ktorá bude preliata kresťanskými národmi vo vojnách pre nepochopenie Jeho učenia.
Intelekt je ohniskom, v ktorom si je Ego vedomé hmotného sveta. Je však ako nástroj k získavaniu poznania neoceniteľným, ale ak si osvojuje úlohu diktátora a chce riadiť správanie človeka k človeku, vyvoláva tým iba odbojnosť toho druhého. Ego pracuje s trojnásobným ľudským telom v zložení: (Fyzické telo, Éterické telo - dalo fyzickému telu životné funkcie, Astrálne telo - to fyzickému telu dalo nervovú sústavu...) a ovláda toto telo resp. má ovládať intelektom... Lenže toto ľudské telo má vlastnú vôľu a dostáva často pomoc a podporu intelektu, čím potom úmysly Ega stroskotávajú. Intelekt je viazaný na žiadostivosť a je zapletený do nižšej sebeckej prirodzenosti, ktorá sťažuje duchu ovládať telo a je tak vlastne otrokom žiadostivosti. Zákon „rasového náboženstva“ bol ľuďom daný práve pre oslobodenie intelektu od žiadostivosti (preto cirkev zriadila celibát) a „Strach Boží“ bol zase cirkvou zriadený proti „pasci tela“...
Ľudstvo všeobecne je schopné učiť sa iba pomocou najtvrdších skúsenosti a tak isto aj každá rasa musí byt absolútne sebecká, aby sa naučila spoznať trpké bolesti, ktoré konajú iní voči nej svojim sebectvom (viď karmu Židov, ktorí sú národom bez vlastnej zeme a stali sa anomáliou medzi ľudstvom). Kristus aj apoštoli sa právom odvrátili od Židov k pohanom, pretože poznali ich povahu, ktorá väčšinou nie je schopná prijať ich učenie lásky.