VITALITA: Náš rozhovor prebieha v predvianočnom čase, keď si onedlho všetci pripomenieme narodenie Ježiša Krista.
Čo vám osobne hovoria vianočné sviatky? Vidím, že sa potmehúdsky usmievate...
Poviem to na rovinu, úprimne a otvorene, ako ich z pohľadu katolíka osobne vnímam. Tieto sviatky sú predovšetkým o veľkom biznise. Pred očami mám obraz, ako sa opätovne bude Cirkev prezentovať v celom svojom svetskom bohatstve a svojim chudobným ovečkám hlásať slovo Božie, ktoré ona sprznila na svoj „ľudský obraz" a sama sa dve tisícročia podľa odkazu Krista vôbec neriadi. Vatikánu, pápežovi a ostatnej hierarchii až po farára na dedine dnes už vôbec nič nehovorí maštaľ - symbol zrodu syna Božieho - skromnosť - tá sa však nemôže prejaviť v skladiskách, zlatom prepchaných kostoloch a katedrálach...
VITALITA: Toto číslo sa dostane k čitateľom až po Novom roku, ale aj tak chcem nadviazať na vaše slová v predchádzajúcom čísle časopisu, na aktuálnu tému o živote a smrti.
Mystérium života a smrti sa počas ľudskej histórie pokúsilo rozlúštiť veľa ľudí. Dnes poznáme tri základné teórie:
1. Materializmus tvrdí, že život je jedinou cestou od zrodenia k smrti. Vraj intelekt je výsledkom vzájomných vzťahov vo vnútri hmoty a človek predstavuje najvyššiu inteligenciu vo svetovom celku, a že táto inteligencia zanikne, keď sa telo v smrti rozloží. Táto teória tvrdí, že vo fyzickom svete sila a hmota sú nerozlučné - to však odporuje materialistickým teóriám, ktoré tvrdia, že intelekt po smrti zaniká. Vieme však, že intelekt prevyšuje hmotu, lebo formuje tvár - takže sa stáva vyžarovaním alebo zrkadlom intelektu. Veda objavila, že molekuly tela sa neustále vymieňajú - raz za 7 rokov sa každý atóm hmoty mení. Ak by to bola pravda, muselo by aj naše vedomie prejsť úplnou zmenou a nezostala by nám žiadna spomienka na nejaké udalosti dlhšie než 7 rokov... Avšak vieme, že to tak nie je, lebo si spomíname nielen na mladosť a detstvo, ale aj na bezvýznamné udalosti a príhody. Napríklad topiacim ľudom sa vynoria obrazy celého života, o ktorých po oživení spontánne hovoria. Materializmus nie je schopný tieto stavy podvedomia a nadvedomia vysvetliť, a preto sa nimi nezaoberá alebo ich jednoducho ignoruje...
2. Teológia tvrdí, že každým zrodením vstupuje do životnej arény rukou Božou utvorená duša, a že z neviditeľného stavu prichádzajú bránou zrodenia do viditeľnej existencie.
Že človek na konci krátkeho úseku doby, ktorú strávi v hmotnom svete, bránou smrti prechádza do neviditeľného, druhého sveta, odkiaľ sa viac nevráti. Teda jeho šťastie alebo trápenie je na večné časy určené jeho činmi, ktoré spáchal v nepatrnom čase medzi narodením a smrťou. Teória teológie nedáva žiadnu možnosť nápravy toho, čo človek spôsobil iným aj vinou náboženskej, čiže ľuďmi vymyslenej dogmy! Najväčší blud tejto teórie je učenie, že z množstva miliárd duší, ktoré boli stvorené a obývali túto Zem, má byť zachránených iba nepatrný počet 144-tisíc Židov (po 12-tisíc duší z každého kmeňa - Biblia !) a ten nepredstaviteľný zvyšok ľudstva je znova odsúdený na večné časy prežívať muky! Ďalším paradoxom náboženstva je, že Boh si želá spásu všetkých ľudí - preto obetoval svojho jediného Syna... Z tohto učenia teda jasne vyplýva, že najväčší zisk zo stvorenia má stále Satan (No comment)!
3. Náuka o reinkarnácii hovorí, že každá duša je integrálnou časťou Boha, ktorý rozvinul všetky božské vlastnosti tak, ako semeno rozvíja rastlinu. Učí, že znovuzrodením do pozemského tela sa všetky vlastnosti zlepšujú, a že latentné možnosti sa priamo premieňajú na hybné sily, takže týmto postupom sa nič nestráca a všetci ľudia nakoniec dosiahnu svoj cieľ dokonalosti a opätovného spojenia s Bohom. V tejto teórii nie je nič nerozumného ani zavádzajúceho, nič, čo by bolo ťažko prijateľné. Keď sa rozhliadneme po celej prírode a vesmíre, všade vidíme tento pomalý a vytrvalý rast k väčšej dokonalosti, všade vidíme vývoj. Teória reinkarnácie je v harmonickom súlade s rozumom aj s prírodnými javmi, ktoré teórii materializmu a teológii chýbajú.
VITALITA: Náš minulý rozhovor sa dotkol aj duchovnej podstaty ženy a tehotenstva v zmysle vitalistickej náuky. O čo vlastne ide?
Túto náuku a školu založil vo Francúzsku v 30. rokoch minulého storočia duchovný majster Ommram Michail Ajvanhov. Zaoberá sa vitálnou silou, ktorá oživuje a organizuje hmotu. Od čias Adama a Evy vieme, že ich pohlavia - nástroje na prežitie ľudského rodu sú tvorené iba rozdielom chromozómov na princípe prstov na rukavici. Adam je schopný vysielať zárodok života a iba Eva ho môže prijať vo svojom lone, aby mu dala tvar ľudskej podoby. Ale to nie je všetko. Dievčaťu sa pohlavné bunky tvoria už v prenatálnom štádiu. Chlapec si bude musieť počkať až do svojho 14. roku, keď bude nimi vybavený a dospeje. Dievčatko je ženou už od narodenia a má 14 rokov náskok pred mužom... Teda Eva nie je, ako mnohí stále ešte veria, iba rodinnou, sociálnou či politickou jednotkou, ktorá má navyše ženské pohlavie. Ženstvo nemá síce silu stoporeného pohlavia, ale silu matrice. Avšak Eva okrem toho, že je tvorkyňou života, tiež preberá vonkajšiu formu Adamových genitálií, čo jej dodáva dvojakú pohlavnú aktivitu - mužskú predstavuje klitoris, ženskú pošva. Existuje tu teda určitá ambivalencia, ktorá je vysvetlením niektorých prejavov feminizmu.
To nie je náhoda, že práve dnes sa prejavuje nebývalým rozmnožením humanistických, ekologických a duchovných hnutí, obnovením alternatívneho a prírodného lekárstva, svetovými pochodmi za mier atď. Samozrejme, že to nevyhovuje temným silám tohto sveta, preto sa usilujú zvrátiť kolo dejín naspäť k zotročeniu oboch pohlaví. Preto nám západná demokracia vnútila konzumný spôsob života, dekadentnú kultúru a morálku, ktorá dovtedy nemala nič spoločné s našou kultúrou a duchovným cítením. Na tejto importovanej „kultúre západu" vyrastá generácia drogovo závislej mládeže, prostitútok, pasákov, zločincov a vrahov. Výsledok toho všetkého máme možnosť si vychutnávať v súčasnosti...
Aj keď už nie je žena zbožňovaná ako Venuša, pretože táto doba jej nepraje, aj keď ju poznamenali obavy o holú existenciu, napätie, frustrácie, či otázky, ktoré zvierajú jej biologický pohlavný údel, môže sa oslobodiť, lebo to najdôležitejšie jej zostáva - vedomie, že predstavuje vesmírne ženstvo - „erotickú bohyňu" a „Magna mater". To ju zaväzuje, aby sa neprestala cítiť tvorkyňou života na svojej kráľovskej ceste - cez ovuláciu, oplodnenie, počatie, tehotenstvo až po pôrod ! Musí si byť vedomá, že sexuálna láska vychádza z božskej podstaty - z vyššej dimenzie.
Zhovárala sa Nataša Vámošová