S astrológom Františkom Šteffekom o zodpovednosti za svoj život (časť 11.)
Zákon príčin a následkov
Pokračujeme v rozhovore s renomovaným astrológom Františkom Šteffekom
VITALITA: V rôznych knihách sa prelína karma, reinkarnácia, osud a iné pojmy. Môžete z pohľadu astrológa uviesť zrozumiteľne, čo si máme v súvislosti s týmito pojmami vlastne predstaviť, ako ich chápať?
Osud človeka je ohraničený pozemskou smrťou, ale karma je istota pre dušu aj za hranicou smrti, ktorá je zasa životom v inej dimenzii a návratom života na Zem v inej podobe a dobe. Vždy však podľa predchádzajúcich zásluh a slobodnej vôle duše, ktorá sa odhodlala napraviť svoje predchádzajúce chyby. Karma úzko súvisí s astrológiou, ktorá je ako veda schopná vysvetliť osudový priebeh života jednotlivca i celých národov. A preto bola mocenskou elitou tohto sveta vždy zatracovaná na jednej strane, ale na strane druhej ju využíva práve v prospech svojej moci a poznania. Osobne považujem karmu za najväčšiu spravodlivosť samotného Boha (nie kostolného). V nej je obsiahnuté všetko "trest", milosrdenstvo i jeho láska. Ak si karmu premietneme do exaktnej reality alebo sa na túto pozeráme z materialistického zorného uhla, dostávame sa k prírodnému zákonu akcie a reakcie. Mnohí ľudia si karmu zamieňajú aj s fatálnym osudom. KARMA a OSUD však majú svoje samostatné určenie a poslanie, aby sa zachoval trvalý súlad a nepretržitý život. Osudom človeka je dospieť k posmrtnej dokonalosti. A karma sa vzťahuje len na svet pozemský - preto je vo sfére duševnej meniteľná, avšak vo sfére telesného "trestu" je nemeniteľná. Jedným zo zákonov planéty Zem je časová miera obehu okolo Slnka po ekliptike (trvá 365,25 dní), ktorá ohraničuje dĺžku jedného roka. Podľa tejto časovej miery trvá maximálna doba od jednej inkarnácie k druhej rovnaký počet rokov 365, čo je maximálna doba pre novú inkarnáciu. Táto časomiera je v Biblii aj v Apokryfických spisoch na mnohých miestach zdôrazňovaná. Z astrologického hľadiska logicky vyplýva, že pre smrteľného človeka potom platí všeobecne tento prírodný zákon: Pozemský život zodpovedá kvadratúre - nesplateným karmickým vplyvom s dĺžkou 90 rokov.
Ž
ivot po smrti zodpovedá trigónu (smrťou strácame pohyb, hmat a reč) - v spánku smrti sa nám ukazujú najlepšie a najužitočnejšie vlastnosti, schopnosti a vedomosti pre povzbudenie duše a k ďalšiemu životu po tzv. prvej smrti s dĺžkou 120 rokov. A čas k novej internácii zodpovedá quinkunxu - príprava duše na novú internáciu a splácanie karmických dlhov s dĺžkou 150 rokov. Týmto cyklom sa 360 stupňový kruh na troch úrovniach - od života k ď
alšiemu životu človeka uzatvára, resp. začína odznova... Indície však napovedajú, že táto doba sa neustále skracuje. Po páde anjelov sa Zem stala oporným bodom satanskej hierarchie, expanzie zla, utrpenia, neustálych bojov a otročenia národov pre hŕstku bohatej avšak mocnej elity. Karma je teda vesmírny zákon príčin a následkov. Preto každý skutok dobra i zla sa navráti k svojmu pôvodcovi. Z hľadiska histórie nám slúži ako výstražný príklad osud židovského národa, lebo jeho odveké prenasledovanie na svete má svoju prapôvodnú karmickú príčinu a to už stáročia predtým, než sa narodil Kristus. Aby ma niekto neobviňoval z antisemitizmu, citujem túto skutočnosť priamo zo Starého zákona - z knihy Ester, k. 3 v. 13:
"Perzský kráľ Artaxerxes svojim satrapom prikázal napísať a rozposlať po celej ríši obežník nasledujúceho znenia - do všetkých plemien sveta sa primiesil nepriateľský národ podľa zákonov svojich, protiviacich sa každému národu, nedbajúci kráľovských rozkazov. Tento národ jediný sa protiví každému človeku, vedie spôsob života cudzí zákonom, protiví sa našim skutkom a pácha najväčšie zločiny. Preto rozkaz znel, aby vraždili, mučili, zabíjali a vyhladili všetkých Židov v ríši, od mladých ľudí až po starcov, deti i ženy..."
Veľa ľudí žije a robí zlé skutky bez toho, aby si tento fakt uvedomovali. Človek sa zákonite pohybuje medzi polaritami dobra a zla, čiže medzi dvomi možnosťami. Teda nemáme veľký výber! Z polarity a slobodnej vôle si vytvorí cestu skutočnosti každý sám v zmysle svojho predurčenia, ktoré je determinované dátumom, časom narodenia, miestom a postavením planét. Preto sa nič na svete nemôže stať bez astronomických konštelácií, karmických a astrologických súvislostí. Všetky rozhodnutia človeka sú vždy v relácii s mesačnou energiou (jednotlivých fáz), ktorá je v nepretržitom slede dodávaná do nášho vnútra (cez naše bunky) tým istým spôsobom ako vyvoláva Slnko a Mesiac príliv a odliv morí a oceánov v prírode. Mali by sme vedieť, že je to práve Mesiac v horoskope človeka, ktorý vypovedá o jeho základných citoch, inštinktoch i reakciách na nebezpečenstvo. Prezrádza od narodenia našu psychickú a citovú stabilitu, výkyvy nálad, striedanie radosti a smútku, prerušenie alebo udržiavanie zväzkov s pôvodnou rodinou, spomienkami. Hovorí o vytváraní intímnych vzťahov, aj o tom, či nás skúsenosti z detstva pozitívne alebo negatívne poznamenali atď. V súčasnosti máme možnosť počúvať takmer na každom kroku rôznych duchovných učiteľov, ale aj ľudí, ktorí ich seansy a prednášky navštevujú - všetci hlásajú iným konať dobro a žiť len pre dobro... Avšak konať dobro je nám známe hlavne od čias Kristových, ale toto dobro nie je samovládnym prvkom, čo je dôležité si uvedomiť. Pretože za tých 2 000 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, by na Zemi muselo platiť to, za čo sa modlíme v Otčenáši: ...ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz..." Ak sa má dobro uplatňovať, musí byť spojené ešte s niečím - a to so zdravým prejavom života. Preto sa všetci tí dobrodinci a svätí, ktorí rozdali svoje majetky, aby konali dobro a pritom svojim vlastným životom pohŕdali, nikdy neuplatnili v ľudskej spoločnosti a tiež nijako neprispeli k pokroku ľudstva. Konať dobro alebo zlo nemôžu všetci ľudia rovnako, lebo to záleží na tom, v akom znamení sa narodili a na rozsahu ich slobodnej vôle. Akú máme povahu - také sú naše sklony, vlastnosti a schopnosti a taký bude náš život a náš osud. Len ten, kto dokáže zmeniť svoj charakter, svoje sklony a vlastnosti, môže zmeniť aj svoj osud... Preto je dôležité rozlišovať tzv. kladné zlo, ktoré robíme my, či už voči sebe alebo druhým a trpné zlo, ktoré znášame a trpíme ako fyzickú alebo duševnú bolesť, alebo ako krivdu, ktorú na nás páchajú iní, či už vo forme fyzickej, finančnej a spoločenskej ujmy. Avšak presné hranice medzi nimi sa nedajú určiť žiadnemu ľudskému sudcovi. Kladného zla sa môže každý človek vyvarovať, dokonca je nútený tak robiť podľa zákonov náboženských, občianskych a všeobecne prijímanej morálky. Avšak, ak je človek v zlej konštelácii splodený a narodený, len ťažko sa vyvaruje zlu aj napriek všetkým zákonom, ktoré skôr bude chcieť obísť, než sa nimi riadiť. Pokiaľ ide o trpné zlo, tu treba zdôrazniť, že väčšina ľudí si toto zlo privoláva svojim nesprávnym alebo nevyrovnaným prejavom, ktorý máme zakotvený vo svojom osobnom horoskope. Preto každý z nás musí niečo v živote pretrpieť... Niekto viac, iný menej, podľa svojho predchádzajúceho života a karmického "trestu". Toto trpné zlo navštevuje človeka zväčša periodicky, podľa stupňa jeho dokonalosti. Nad každým svieti slnko síce rovnako, ale predsa občas niekoho spáli pretože dobro zneužije. Tiež každý má v živote dostatok dobrých príležitostí a paradoxne ten "nešťastný" oveľa viac ako ten "šťastný" človek, hoci to ani jeden z nich nechápe.
Astrológia nie je kacírstvo, lebo nenabáda nikoho, aby sa klaňal hviezdam namiesto Boha - ako to stojí napísané v 5. knihe Starého zákona. Naopak, astrológia preukazuje ľudstvu službu, pretože ho učí spoznávať samého seba a svoje bytie v pomere ku všetkému na Zemi a vo vesmíre. Ortodoxná cirkev hlásala a naďalej hlása nezmysly proti astrológii aj sama voči sebe, lebo v Novom zákone - v Zjavení Jána k. 10, verš 11, stojí zrozumiteľne napísané: "A hovorí mi anjel - musíš znovu prorokovať ľuďom a národom rôznych jazykov, aj kráľom mnohým..."
O čom inom sa tu hovorí, ak nie o astrológii...?
Zhovárala sa Nataša Vámošová
Pokračovanie nabudúce