Pokračujeme v rozhovore s renomovaným astrológom Františkom Šteffekom
VITALITA: Ako mám chápať a spolu so mnou aj čitatelia, keď sa hovorí, že človek je determinovaný (má určený osud) a na druhej strane, že má slobodnú vôľu?
Tento zdanlivý paradox, ako aj iné veci by malo vysvetľovať náboženstvo, ktoré dlhuje ľudstvu veľa odpovedí na ešte viac otázok. Človek (jeho duša) si môže v podstate uplatniť slobodnú vôľu pri výbere matky pred počatím ešte „TAM"... - to je zákon tejto planéty Zem - a po narodení si vyberať počas života medzi dobrom a zlom. Pojem slobody je viazaný na duchovnú sféru avšak jeho fyzická úroveň je determinovaná. Iba duch človeka je slobodný a nemôže mu ho nikto vziať, ani keď ho zabije, zničí síce jeho telesnú schránku, ale nie ducha - dušu. Preto žiadny človek, ktorý sa viaže na hmotu, city, vášne, želania atď., nemôže byť slobodný, ale stáva sa otrokom svojich túžob... Pre tých ľudí, ktorí v nich ostávajú trčať, sa stanú ich osudom, keďže sa z nich nedokážu oslobodiť. A to každému jasne ukazuje jeho horoskop, v akom „osudovom štádiu" sa nachádza. Pojem slobodnej vôle bol zamenený s pojmom ovplyvňovania. Od narodenia sme pod vplyvom výchovy rodičov a okolia kde vyrastáme. Ďalej sú to spoločenské normy a tradície, politické zriadenie, náboženstvo atď. Už týmito faktormi je naša slobodná vôľa značne obmedzená, a to nehovorím o mravných či svetských zákonoch. Napriek týmto skutočnostiam astrológia vysvetľuje tieto vplyvy, ktoré si veda neuvedomuje a neberie do úvahy, že sú to vplyvy astronomické (hviezdne konštelácie a čas), historické (štátne zriadenie), zemepisné (kontinentálne bytie na východe, západe, severe, juhu). Preto je človek všeobecne viazaný na podmienky, ktoré mu boli dané pri stvorení a nie jeho slobodnou vôľou. Napríklad: aj keby chcel žiť ako ryba či vták, nemôže, alebo - zbytočne sa Slovák bude chcieť stať Maďarom, hoci bude vynikajúco ovládať reč, lebo vždy sa bude od neho odlišovať svojou mentalitou a charakterom.
VITALITA: Čitateľov by iste zaujímalo, prečo náboženstvo zavrhuje reinkarnáciu aj astrológiu, pričom sa nespráva podľa „božích" prikázaní. Prečo potom veriacim ponúka imaginárne kráľovstvo nebeské až po smrti?
Cirkvi nejde o spásu svojho stáda, ale predovšetkým o svetskú moc, vlastné blaho a milodary. Každý môže vidieť, že Vatikán a jeho kňazi sa viac venujú matérii na tomto svete, než vlastnej spáse na onom svete. Preto reinkarnácia ani astrológia nezapadala do ideológie kresťanského učenia ani svetskej politiky. Kňazi v kostoloch majú plné ústa rečí o večnom živote, či spasení duše (hlavne pri pohreboch), ale zámerne zamlčujú fakty - o reinkarnácii duší... Čo iné je potom večný život, ak nie nesmrteľné ľudské duše, ktoré sa vždy vracajú do nových tiel?! Klérus a materializmus je zlo, ktoré nás pre svoj vlastný blahobytný život udržiava vo viere, že žijeme iba jeden život... Našťastie je osud sveta a človeka určený Stvoriteľom - v opačnom prípade by nebolo možné nazrieť do osudu človeka v minulom, prítomnom aj v budúcom čase. Pod pojmom MINULOSŤ si predstavte predchádzajúce životy, vrátane posledného ukončeného smrťou. V PRÍTOMNOSTI znovu žijeme a BUDÚCNOSŤ to sú naše deti a ich potomkovia, ktorí splodia vždy nanovo aj našu telesnú schránku pre nesmrteľnú dušu. Tento cyklus životov vždy v inom hmotnom tele, je večný rovnako, ako kolobeh života v prírode. JAR - to je ľudské detstvo, pokračuje LETO - to je dospelosťou, ktorá prechádza v JESEŇ ľudského bytia a končí ZIMOU - smrťou človeka aj prírody. Pritom s istotou vieme, že zimou existencia hmotného sveta nekončí, že po zime príde 21. marec - jarná rovnodennosť a znova celá príroda ožije... Aj napriek týmto faktom sa mocná elita ľudstva povyšuje nad božskú prírodu a nechce si uvedomiť, že je len nepatrnou čiastočkou celého vesmíru a jeho cyklus života sa ničím neodlišuje od tohto cyklu prírody. Práve v nej spočíva exaktný dôkaz o reinkarnácii človeka. Už Sokrates položil otázku a zároveň na ňu aj odpovedal: „Kde sú mŕtvi? - Tam, kde nenarodení!" A veľký Goethe hovorí: „Ľudská duša je ako voda. Z neba padá a k nebesiam stúpa a zasa dole k zemi sa vracia vo večnom striedaní". Ľudia vzývajú cez kríž utrpenia dobro a odpustenie a neuvedomujú si, že ten kríž je predsa symbolom a nástrojom zla, utrpenia, bolesti, smrti. Ten kríž je mučenícky, smrtiaci nástroj, rovnako ako gilotína, slučka šibenice, elektrické kreslo, puška, delo, atómová bomba... A predsa sa stal kríž smrti (dávno pred inkarnáciou Ježiša) pod mocenským tlakom Ríma a Cirkvi symbolom nového náboženstva žido-kresťanov. Kto sa zamyslel nad tým, či práve v tomto symbole nie je zakliate zlo sveta od zabitia Ábela až dodnes v podobe energetickej sily, ktorú udržuje preliata ľudská krv?! „...hlas krvi brata tvojho volá ku mne zo zeme...", pripomenul Kainovi Hospodin (Gen. 4, 10).
Zoberme si biblickú axiómu (poučku) uplatňovanú stáročia pred narodením Krista, ktorá sa prijíma v náboženstve bez dôkazov ako pravdivá a znie: „oko za oko, zub za zub" -je to vlastne zákon karmy vo svojej najhrubšej podobe. Ľudstvo tento zákon nikdy nepochopilo a židovskí rabíni ho zneužívali na pomstu (viď Starý zákon), v súčasnosti ho poznáme ako spoločnosťou vyrieknutý ortieľ trestu smrti, alebo u južných národov ešte pretrváva ako „krvná pomsta"... V podstate však vyjadruje to isté, čo hlásal Kristus: „do haliera zaplatíš všetko..., alebo čo si zasial, to zožneš". Z Apokryfov sa dozvedáme aj ďalšiu dôležitú informáciu, že: „...každý človek nesie v sebe nielen temnú prirodzenosť tohto prítomného života, ale aj počatie a narodenie i odchod z tohto života, v ktorom bol počatý - v rovnakej hodine sa narodí a v tej istej hodine aj odchádza...".
Vybral som len niekoľko príkladov, z ktorých možno logicky odvodiť, že astrológiu nám tu zanechali „bohovia" - naši Stvoritelia. Konečne by si mali ľudia uvedomiť, že Biblia je výber spisov, ktoré boli začlenené do knižného celku účelovo, aby tak vzniklo náboženské dielo. Napriek tomu je v Biblii ako v kronike zaznamenaná aj určitá časť histórie ľudstva. Hlavne je však biblia skrz naskrz pretkaná astrológiou a jej symbolikou. Preto veriacim, ktorí sa na ňu pozerajú ako na dielo „božie" nemôže nič rozumného povedať, lebo sa jej dogmatických slov, resp. dodatočne vsunutých viet a skomolených prekladov držia ako topiaci slamky... Skrátka, veriaci samostatne nemyslia ani neuvažujú (ich myslenie podopiera cirkevná barla) a majú to zakódované v podvedomí náboženskou výchovou, že to tak má a musí byť.
VITALITA: Ako mám chápať a spolu so mnou aj čitatelia, keď sa hovorí, že človek je determinovaný (má určený osud) a na druhej strane, že má slobodnú vôľu?Tento zdanlivý paradox, ako aj iné veci by malo vysvetľovať náboženstvo, ktoré dlhuje ľudstvu veľa odpovedí na ešte viac otázok. Človek (jeho duša) si môže v podstate uplatniť slobodnú vôľu pri výbere matky pred počatím ešte „TAM"... - to je zákon tejto planéty Zem - a po narodení si vyberať počas života medzi dobrom a zlom. Pojem slobody je viazaný na duchovnú sféru avšak jeho fyzická úroveň je determinovaná. Iba duch človeka je slobodný a nemôže mu ho nikto vziať, ani keď ho zabije, zničí síce jeho telesnú schránku, ale nie ducha - dušu. Preto žiadny človek, ktorý sa viaže na hmotu, city, vášne, želania atď., nemôže byť slobodný, ale stáva sa otrokom svojich túžob... Pre tých ľudí, ktorí v nich ostávajú trčať, sa stanú ich osudom, keďže sa z nich nedokážu oslobodiť. A to každému jasne ukazuje jeho horoskop, v akom „osudovom štádiu" sa nachádza. Pojem slobodnej vôle bol zamenený s pojmom ovplyvňovania. Od narodenia sme pod vplyvom výchovy rodičov a okolia kde vyrastáme. Ďalej sú to spoločenské normy a tradície, politické zriadenie, náboženstvo atď. Už týmito faktormi je naša slobodná vôľa značne obmedzená, a to nehovorím o mravných či svetských zákonoch. Napriek týmto skutočnostiam astrológia vysvetľuje tieto vplyvy, ktoré si veda neuvedomuje a neberie do úvahy, že sú to vplyvy astronomické (hviezdne konštelácie a čas), historické (štátne zriadenie), zemepisné (kontinentálne bytie na východe, západe, severe, juhu). Preto je človek všeobecne viazaný na podmienky, ktoré mu boli dané pri stvorení a nie jeho slobodnou vôľou. Napríklad: aj keby chcel žiť ako ryba či vták, nemôže, alebo - zbytočne sa Slovák bude chcieť stať Maďarom, hoci bude vynikajúco ovládať reč, lebo vždy sa bude od neho odlišovať svojou mentalitou a charakterom.
VITALITA: Čitateľov by iste zaujímalo, prečo náboženstvo zavrhuje reinkarnáciu aj astrológiu, pričom sa nespráva podľa „božích" prikázaní. Prečo potom veriacim ponúka imaginárne kráľovstvo nebeské až po smrti?Cirkvi nejde o spásu svojho stáda, ale predovšetkým o svetskú moc, vlastné blaho a milodary. Každý môže vidieť, že Vatikán a jeho kňazi sa viac venujú matérii na tomto svete, než vlastnej spáse na onom svete. Preto reinkarnácia ani astrológia nezapadala do ideológie kresťanského učenia ani svetskej politiky. Kňazi v kostoloch majú plné ústa rečí o večnom živote, či spasení duše (hlavne pri pohreboch), ale zámerne zamlčujú fakty - o reinkarnácii duší... Čo iné je potom večný život, ak nie nesmrteľné ľudské duše, ktoré sa vždy vracajú do nových tiel?! Klérus a materializmus je zlo, ktoré nás pre svoj vlastný blahobytný život udržiava vo viere, že žijeme iba jeden život... Našťastie je osud sveta a človeka určený Stvoriteľom - v opačnom prípade by nebolo možné nazrieť do osudu človeka v minulom, prítomnom aj v budúcom čase. Pod pojmom MINULOSŤ si predstavte predchádzajúce životy, vrátane posledného ukončeného smrťou. V PRÍTOMNOSTI znovu žijeme a BUDÚCNOSŤ to sú naše deti a ich potomkovia, ktorí splodia vždy nanovo aj našu telesnú schránku pre nesmrteľnú dušu. Tento cyklus životov vždy v inom hmotnom tele, je večný rovnako, ako kolobeh života v prírode. JAR - to je ľudské detstvo, pokračuje LETO - to je dospelosťou, ktorá prechádza v JESEŇ ľudského bytia a končí ZIMOU - smrťou človeka aj prírody. Pritom s istotou vieme, že zimou existencia hmotného sveta nekončí, že po zime príde 21. marec - jarná rovnodennosť a znova celá príroda ožije... Aj napriek týmto faktom sa mocná elita ľudstva povyšuje nad božskú prírodu a nechce si uvedomiť, že je len nepatrnou čiastočkou celého vesmíru a jeho cyklus života sa ničím neodlišuje od tohto cyklu prírody. Práve v nej spočíva exaktný dôkaz o reinkarnácii človeka. Už Sokrates položil otázku a zároveň na ňu aj odpovedal: „Kde sú mŕtvi? - Tam, kde nenarodení!" A veľký Goethe hovorí: „Ľudská duša je ako voda. Z neba padá a k nebesiam stúpa a zasa dole k zemi sa vracia vo večnom striedaní". Ľudia vzývajú cez kríž utrpenia dobro a odpustenie a neuvedomujú si, že ten kríž je predsa symbolom a nástrojom zla, utrpenia, bolesti, smrti. Ten kríž je mučenícky, smrtiaci nástroj, rovnako ako gilotína, slučka šibenice, elektrické kreslo, puška, delo, atómová bomba... A predsa sa stal kríž smrti (dávno pred inkarnáciou Ježiša) pod mocenským tlakom Ríma a Cirkvi symbolom nového náboženstva žido-kresťanov. Kto sa zamyslel nad tým, či práve v tomto symbole nie je zakliate zlo sveta od zabitia Ábela až dodnes v podobe energetickej sily, ktorú udržuje preliata ľudská krv?! „...hlas krvi brata tvojho volá ku mne zo zeme...", pripomenul Kainovi Hospodin (Gen. 4, 10).
Zoberme si biblickú axiómu (poučku) uplatňovanú stáročia pred narodením Krista, ktorá sa prijíma v náboženstve bez dôkazov ako pravdivá a znie: „oko za oko, zub za zub" -je to vlastne zákon karmy vo svojej najhrubšej podobe. Ľudstvo tento zákon nikdy nepochopilo a židovskí rabíni ho zneužívali na pomstu (viď Starý zákon), v súčasnosti ho poznáme ako spoločnosťou vyrieknutý ortieľ trestu smrti, alebo u južných národov ešte pretrváva ako „krvná pomsta"... V podstate však vyjadruje to isté, čo hlásal Kristus: „do haliera zaplatíš všetko..., alebo čo si zasial, to zožneš". Z Apokryfov sa dozvedáme aj ďalšiu dôležitú informáciu, že: „...každý človek nesie v sebe nielen temnú prirodzenosť tohto prítomného života, ale aj počatie a narodenie i odchod z tohto života, v ktorom bol počatý - v rovnakej hodine sa narodí a v tej istej hodine aj odchádza...".
Vybral som len niekoľko príkladov, z ktorých možno logicky odvodiť, že astrológiu nám tu zanechali „bohovia" - naši Stvoritelia. Konečne by si mali ľudia uvedomiť, že Biblia je výber spisov, ktoré boli začlenené do knižného celku účelovo, aby tak vzniklo náboženské dielo. Napriek tomu je v Biblii ako v kronike zaznamenaná aj určitá časť histórie ľudstva. Hlavne je však biblia skrz naskrz pretkaná astrológiou a jej symbolikou. Preto veriacim, ktorí sa na ňu pozerajú ako na dielo „božie" nemôže nič rozumného povedať, lebo sa jej dogmatických slov, resp. dodatočne vsunutých viet a skomolených prekladov držia ako topiaci slamky... Skrátka, veriaci samostatne nemyslia ani neuvažujú (ich myslenie podopiera cirkevná barla) a majú to zakódované v podvedomí náboženskou výchovou, že to tak má a musí byť.
Zhovárala sa Nataša Vámošová
Pokračovanie nabudúce
Pokračovanie nabudúce