Tí, čo robia reinkarnačné regresy (návratová hypnóza, hlbinná terapia atď.) sú väčšinou šarlatáni (tým sa nechcem v žiadnom prípade dotknúť školených odborníkov). Vedie ich skôr zvedavosť a často vidina dobrého zárobku, než altruizmus, lebo regres je medzi ľuďmi veľmi žiadaný. V poslednej dobe je na našom trhu dostatok kníh o hypnóze, ktoré boli v minulosti laikom takmer nedostupné. Na zvládnutie hypnózy neraz stačí zvládnuť štandardnú techniku, avšak správne ju aplikovať, k tomu treba mať talent, ako ku všetkému. A práve to si len málokto z nich uvedomuje - aké škody môže klientovi spôsobiť. Pri návratovej hypnóze do minulých životov musí byť terapeut pripravený na všetko a nesmie ho nič zaskočiť. Keď urobí regres len do jedného minulého života, musí si byť vedomý, že pred sebou uvidí umierať človeka dvakrát - posiela ho do detských čias, do štádia embrya, do tmy a ticha (medziobdobie novej inkarnácie) a potom späť. Nikto však nie je tak tvrdý, aby to s ním nezamávalo a môže z toho aj skolabovať. Keďže málokto znesie tento pohľad na niekoľkonásobné umieranie (podľa toho, ako ďaleko do minulosti ho posiela), preto mnohí terapeuti smrť tam a späť do súčasnosti z pamäte klienta "vygumujú"... Je to niečo podobné, ako keď máme nahratú na kazetovej páske krásnu muziku, hudbu, čo duši lahodí, a keď nám niekto z toho niečo vymaže - je to zlé a už nedostaneme z toho ten efekt, ten pôžitok. To isté sa týka aj ľudí, ktorí podstupujú návratovú hypnózu. Poznám jednu dámu s titulom, ktorá tieto hlbinné návraty robila dlhé roky a je v tejto oblasti uznávanou odborníčkou. Dnes už robí len prednášky... Sama zažila, že jej niektorí klienti, ktorých chcela zbaviť tráum a zdravotných problémov, pred jej očami odchádzali (skutočne umierali) a len s vypätím všetkých síl, schopností a skúseností ich dokázala vrátiť naspäť do života. Bolo to, samozrejme, aj karmou tých ľudí, že sa to dialo. V astrológii existujú aspekty, ktoré vypovedajú aj o inej ako prirodzenej smrti či tragickej nehode. Človek odíde z tohto sveta buď anestéziou, zlou diagnózou, liekmi, transfúziou, magickými útokmi, prekliatím, alebo úmrtím v regrese. To sú však skôr extrémy. Hovorili sme o regrese do jedného minulého života. Ale keď terapeut chce klienta posielať ďalej, keď je zvedavý a ješitný na svoje schopností, posiela ho stále ďalej a ďalej. Lenže každý pritom zabudne na to, že napríklad päť životov dozadu a naspäť uvidí terapeut desať krát smrť svojho klienta a zakaždým v inej nečakanej podobe a forme. Nemôže do toho zasiahnuť, musí to nechať prejsť. Keď však ide o šarlatána, pošle ho napríklad dozadu s tým, že mu vopred vymaže obdobia umierania, aby sa na to nemusel pozerať. Tým pádom mu vygumuje na veky vekov ten kúsok jeho života, akoby tej symfónie. To presne robia, a tým ľuďom veľmi ublížia. My totiž nevieme, kedy bude dotyčný človek záznam z tej-ktorej smrti (ktorá sa mohla udiať hoci pred tisícročiami), či túto informáciu potrebovať, ale kvôli zásahu šarlatána v rámci regresu odíde takémuto človeku kus mysle. Doposiaľ a ešte veľmi dlho nebudeme vedieť, k čomu nám má v budúcich inkarnáciách každý zážitok smrti poslúžiť, lebo poznanie zmyslu života prichádza skôr, než prah odchodu zo života... Zážitky prahu smrti sú hlboké spirituálne deje, ktoré sa niektorým jedincom otvoria až pri bráne spájajúcej život a smrť.
Myšlienky a činy človeka ako jednotlivca, ale aj celého ľudstva, sa dostávajú do vesmíru a zapisujú v tzv. "kronike Akaša". Ja som to prirovnal k putujúcim oblakom. Keď sú čisté, krásne, na modrej oblohe, biele, tak ide o dobré myšlienky a činy ľudstva. A tie búrkové, tá šeď, (spomínal som, že biele duše sa rodia a šedé, teda zaťažené, odchádzajú), sú negatívne myšlienky a činy, ktoré sa zhmotňujú, stretávajú a niečo zlé vytvárajú.

Vaša otázka príliš zjednodušuje tento fenomén. Markantná väčšina ľudstva stále ešte nechápe, že zákon vesmíru (určený Bohom - nie tým kostolným) sa nedá nijako obísť ani podplatiť.
Preto ani náboženstvo, ktoré odvrhlo reinkarnáciu, nedokáže uspokojiť a "vyliečiť" neduhy svojich ovečiek... Len odhalenie istých nedostatkov, previnení, krívd, tráum, či zločinov z minulých životov a ich znovu prežitie, resp. uvedomenie si ich pri regrese, dokáže sňať toto ťažké bremeno z mnohých ľudí a tým ich prakticky vyliečiť. V tomto poňatí je regres nenahraditeľný. Neetický je ak ho niekto robí pre klienta len pre jeho zvedavosť a samoľúbosť! Najhoršie na tom je klient v prípade, že mu terapeut konkrétne prezradí, kto bol v minulom živote - to je predsa tabu tak isto ako určenie dňa smrti. Máme veľa príkladov z Ameriky aj západnej Európy, kde mnohí šarlatáni (aby sa zviditeľnili) usporadúvajú zjazdy a semináre, na ktoré si pozývajú ľudí, ktorí prešli pod ich vedením regresom. Ako to v praxi potom vyzerá? Stretnete tam napríklad niekoľko Napoleonov a všetkých významných osobností nedávnej aj dávnej minulosti, ale nenájdete tam jediného primitíva, jediného otroka, kata, zlodeja, masového vraha atď. Jediný, o kom istotne viem (aj mnohí z čitateľov), že priznal svoju minulosť je dr. Moody, ktorý napísal o tom niekoľko kníh (Život pred životom, Život na druhom brehu, Stretnutia...) Svoje výskumy robil na prísne vedeckom podklade. Vyjadril sa, že iba v 7. živote bol bohatým Rimanom. V regrese prežil 9 životov a v ostatných bol vždy len biedny, hladný a ustráchaný chudák. Je zaujímavé, že veda, už aj na to promptne zareagovala a začala tvrdiť, že minulé životy neexistujú, ale ide o tzv. "syndróm falošnej pamäti"... Na tomto príklade je jasne vidieť, ako dokáže terapeut, ktorý tomu možno rozumie, ale ide mu len o zárobok, zmanipulovať ľudí a potom to dopadne tak, že si klient začne zakladať na minulosti, ktorá je mŕtva.
Každému z nás žijúcich sa v určitých situáciách vždy vybaví niečo z tých minulých životov z podvedomia do vedomia a bude rozprávať a konať v zmysle tej minulej skúsenosti, ktorá mu je mementom. Často dostávame tieto informácie avšak v pomätenej a útržkovitej forme v snoch a vôbec si to neuvedomujeme... Ak niekto "vyzvoní" všetko klientovi po regrese, táto možnosť sa značne zoslabuje. Keď niekomu terapeut povie, že bol historickou osobnosťou, začne si na tom zakladať, jeho podvedomie sa tým bude neustále zapodievať a dotyčný človek ustrnie a stagnuje, namiesto toho, aby sa ďalej rozvíjal.