Mne to analogicky pripomína spermie, ako sa usilujú oplodniť vajíčko, ktoré si vyberie z obrovského množstva len jednu jedinú spermiu, ktorá spĺňa všetky predpoklady vajíčka pre splnenie podmienky stvorenia budúceho človeka... Tým istým spôsobom si vyberá Prozreteľnosť dušu, ktorá si to zaslúži, ktorá bude plniť vyššie poslanie a ktorá sa už nemusí na Zemi inkarnovať - napríklad Budha, Eliáš, Ján Krstiteľ, Ježiš. Východné národy ich nazvali Avatarovia, čiže "spasitelia", čo odišli zo Zeme a dobrovoľne sa navrátili, aby svojim životom a náukami previedli ľudstvo vo svojom vývoji na vyššiu úroveň. Museli však, ako každý pozemšťan, prijať na seba karmu a naplniť svoj osud. Od toho sa odvíja aj príbeh Krista - Jeho život a pôsobenie, z ktorého vládnuca vrstva vytvorila politicko-mocenskú ideológiu náboženstva a úplne tak zvrátila Jeho pôvodné učenie. Teda, tieto duše sa nemusia na Zem inkarnovať celé tisícročia... Práve v tomto bode môže byť naplnená myšlienka Herma Trismegista na smaragdovej doske, ktorá sa síce v origináli nezachovala, ale vo vedomí ľudstva zostala: "Čo je dole (na Zemi), je ako to (polarita), čo je hore (vo vesmíre), a čo je hore, je ako to, čo je dole, aby spôsobené boli zázraky jedinej veci. A ako všetky veci povstali z Jedného, tak zrodili sa všetky veci v tejto Jednej veci - prispôsobením..." Teda medzi makrokozmom a mikrokozmom nie je žiadny rozdiel. Obdobné, resp. pozmenené slová boli vložené o stáročia neskôr do evanjelia sv. Jána: "Na počiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Boha, a to slovo bol Boh. To bolo na počiatku u Boha. Všetky veci skrze neho sú učinené, a bez neho nič nie je učinené, čo učinené jest..." (1:1-3).

Mystici odpradávna tvrdia, že živé organizmy sú obklopené aurou, ktorú po dôkaze manželov Kirlianovcov, ruských vedcov, nazvali bio-plazmatickým energetickým telom. Elektrografiou sa existencia aury potvrdila v roku 1939. Aura, na rozdiel od duše, opúšťa telo až nejaký čas po smrti - to je zákonitý dej... Atómové bomby, ktoré vybuchli v Hirošime a Nagasaki, vlastne zničili tisíce ľudských duší, ktoré sa nemôžu viac inkarnovať, lebo ľudia sa v okamihu "odparili" aj s aurou, a tak prestali existovať... Práve to je z duchovného hľadiska veľké nebezpečenstvo pre celý vesmír v zmysle výroku Herma Trismegista - čo sa udeje hore, má vplyv na celú planétu, na ľudské životy a nedohľadný dosah na celý kozmos. Odpoveď na otázku, čo je smrť, je rovnako ťažká ako odpoveď na otázku, čo je život. Biologická smrť nie je zapríčinená zvonku, ale zvnútra človeka, z jeho vlastného tela, smrťou buniek, z ktorých telo pozostáva. Definícia, že smrť nastáva vtedy, keď sa zastavia všetky životné funkcie, je veľmi nedostatočná a neúplná. Napríklad smrť človeka, hnilobný proces, poskytuje život mnohým ďalším neviditeľným čiastočkám mikroskopického sveta a naopak - ich smrť možno pripodobniť počiatkom rastu tela človeka. Všetko živé je na tejto planéte stvorené zo šiestich prvkov - dusík, uhlík, síra, fosfor, kyslík, vodík - teda aj človek. Z chemického hľadiska je človek zložený z tých istých 20 aminokyselín, ako iné žijúce organizmy. To znamená, že nedostatok akéhokoľvek prvku, ktorý nosíme v tele, sa na nás negatívne odrazí. Z prachu Zeme sme vraj boli stvorení -hovorí biblia a tento výrok je týmto aj exaktne potvrdený. Boli sme stvorení tak, aby sme boli prispôsobení tejto planéte, takže to vyvracia Darwinovu teóriu, lebo keď nám chýba akýkoľvek prvok z tých, ktoré poznáme a potrebujeme, telo chradne, nie je v organizme rovnováha, ochorie a môže nastať aj smrť.

Duch, myšlienka a energia sú identické a sú to elektrické impulzy v mozgu, čiže duchovné záblesky. Neraz som sa zamyslel nad múdrosťou našich predkov - starých Slovienov, ktorí okrem iných ľubozvučných slov, vytvorili prekrásne a výstižné slovo myšlienka, ktoré je zložené z myši domácej a z chrobáka bodkovanej lienky (z toho pochádza aj príslovie - dostal chrobáka do hlavy). Myš nevynechá jediný kút v dome (v hlave), presnorí všetko možné v komore, stodole a do všetkého zahryzne (v mozgu) a pokiaľ si nápady človek neuloží do dlhodobej pamäti, zabudne a odletia mu z hlavy ako lienka a zostanú mu len stopy po nápadoch, ako tie bodky na jej krídlach... Až v okamihu smrti sa odrazu všetky vynoria ako spomienky na detstvo, mladosť, dospelosť a život. Umierajúcemu prebehne v mysli ako film... Z tela, ktoré zomiera, sa oddeľuje informatívne energetické pole, ktoré je identické s duchom alebo jeho vedomím. Pri procese odlúčenia sa aktivujú všetky informácie, ktoré boli v pamäťových molekulách a odnášame si ich ako vlastný informačný text. Teda naše vedomie po smrti zoberie so sebou všetok obsah nášho mozgu a podobne, ako sa rieka vlieva do nekonečného oceánu, aj naše vedomie sa vleje do nekonečného oceánu kozmického vedomia (východné národy ho nazývajú Akaša) a splynie s ním. Avšak s tým rozdielom, že nestratí nič zo svojho informačného obsahu, ktorý duša nadobudla počas každého života. Exaktne to dokázal prof. M. Ryži. Nositeľmi myšlienok sú vlny, ktoré prechádzajú mozgom a musia byť aj trvalé, aby vznikol duch. Ľudský život nie je ohraničený zrodom a smrťou, neodohráva sa len v rozsahu týchto hraníc. Narodenie je druhá strana smrti. Predstavme si to ako tie isté dvere - vstup do nich a východ z nich. Duša musí po smrti putovať ďalej, inkarnovať sa v ďalších bytostiach, v schránkach tiel. "Človek, ktorý nie je duchovne osvietený, prežíva všetko ako utrpenie a najviac trpí vtedy, keď nemôže dosiahnuť alebo dostať to, čo si želá." To je Budhov výrok. To je to obrovské ľudské trápenie - a nakoniec človek zistí, že všetko je márnosť nad márnosť. Teda utrpenie sa rodí z nesplnených túžob a želaní.

Každá planéta pozostáva z ducha, duše a hmoty - tela. Aj symbolika všetkých planét je týmto obsiahnutá. Tak, ako máme rozvinuté aspekty, môžeme hovoriť aj o planétach a ich symboloch. Slnko, to je kruh a zárodok, ktorý nosíme všetci ľudia v sebe, je tá bodka v kruhu. Je to ako vajíčko s hlavičkou spermy, ktorá ho oplodnila. Mesiac je ako odraz Slnka, odraz jeho citov, ktoré neprejavuje navonok. Fázy mesiaca, 28 staníc, sú pomenované a každá má svoj význam. Je to duch, ktorý vychádza z prapodstaty, Boha, časť celku. Podobný duch a hmota vychádza z Plutovho člnu. Najstarší symbol bol ležatý Mesiac a kruh, ako vychádzajúci duch a z neho hmota. Keď si vyberieme symbol Merkúra - je to polkruh Mesiaca, kruh Slnka a kríž hmoty. Vidíme symbol - rozum z ducha dostáva duša a to všetko tlačí na telo a rozvíja v človeku myslenie. Venuša opačne. Tam máme jedine ducha a ten tlačí k Zemi, je prepojený s telom, so Zemou, tam sú všetky rozkoše, inštinkty a tam potom rozum odchádza. Astrológia nás učí svojou symbolickou a analogickou rečou poznávať súvislosti medzi naším životom a hviezdnymi konšteláciami. Táto najstaršia náuka nás privádza späť ku hviezdam, k pokore a uvedomeniu si, že človek je len nepatrnou čiastočkou vesmíru. Vedecký materializmus nás vmanipuloval do dilemy, že človek stvoril Boha a nie Boh vesmír. To hovorí samo za seba o ľudskej pýche a nadutosti... Akt tvorenia, lásky, plodenia a rodenia - to všetko je matéria. To ostatné - ako k tomu na základe slobodnej vôle, citov a karmy dochádza, to je tá duchovná a podstatná stránka v celom vesmíre. A to sme právom nazvali osudom človeka, národov a celého sveta na Zemi.

Osud si človek vybral sám, už v raji, pretože chcel poznať dobro aj zlo... Dopustil sa hriechu...?! Urobil tak predsa z vlastnej slobodnej vôle medzi polaritou večného dobra a zla, ktorými bol od prvopočiatku obklopený a pokúšaný... Veď napokon, dostal telo, rozum a dušu - bol stvorený na obraz Boží. Tým sa vlastne stalo, že vo svojej nevedomosti, ale vlastným rozumom sa rozhodol, že nechce byť nikým manipulovaný a fatálne, nečinne čakať, čo mu prinesie zajtrajšok. Hriech (nie sexus) - to bola akcia človeka, a vyhnanie z raja - to bola reakcia Boha. Ten dedičný mýtický hriech je vlastne karma človeka a planéty Zem, čiže náš osud. Karmický zákon príčin a následkov je tou božskou spravodlivosťou a prvým zákonom vesmíru... Lebo zlo sa šíri svetom nesprávnym uvažovaním človeka a celého ľudstva. Zlými myšlienkami ľudí mohutnie na Zemi zlo, vzniká nepriateľstvo medzi krajinami, národmi a odtiaľ je už len krôčik k vojnám a neopísateľným hrôzam. Avšak toto zlo je aj v rodinách. Medzi rodičmi a deťmi panuje rozpoltenosť, nevraživosť, nejednotnosť, často nenávisť, a to všetko vedie až k vraždám... A keď nie zbraňami, tak slovami bije človek toho druhého - závidí, nežičí, nepomáha, preklína, kuje pomstu... Všetky tieto zlé pocity a myšlienky vytvárajú neviditeľné kmitanie, ktoré viaže ľudí a ich duše na tento svet - planétu Zem.

VITALITA: Povedzme si niečo bližšie k osudu.

Pripomínam, že Karma je duševná vina - vytvorená z príčin predchádzajúcich životov duše každého človeka za jeho protizákonné myslenie a konanie. Každý si to môže prečítať v Biblii - dialóg Hospodina s Kainom predtým, než zabil brata Ábela... Nepochopil, ako prevažná časť ľudstva! Ježiš Kristus sa dobrovoľne inkarnoval na túto planétu - nie však preto, aby vykúpil celé ľudstvo z hriechu, lebo ak by to bola pravda, hriechu by tu už nebolo... Po smrti vstal z mŕtvych, aby demonštroval ľudstvu, že život existuje ďalej - tak nám dal zmysel a vedomie, že nežijeme na tomto svete len raz... A práve to je, hoci nepochopená, ale stále šanca pre celé ľudstvo!