S astrológom Františkom Šteffekom o zodpovednosti za svoj život (Časť 4.)
Dobré aspekty
Pokračujeme v rozhovore s astrológom Františkom Šteffekom o predurčení, ale aj o slobodnom rozhodovaní a jeho dosahu.
VITALITA: Keď niekto príde "za pochodu", teda má napríklad 30 rokov, má toho na rováši dosť
a z horoskopu mu vyjde, že zle skončí, čo sa s tým dá robiť?
Mal by sa začať od základu meniť. Existujú tzv. osobné planéty. Ak Slnko vynecháme, ide o Mesiac, Merkúr, Venušu a Mars. Mars má obeh zhruba dva roky - počas neho prejde celým zverokruhom - ostatné majú menej. Slnko symbolizuje život, silu, vitalitu a môžeme si ho bez nadsadenia predstaviť ako Boha tejto Zeme a galaxie (ten kostolný boh, ktorého vzývajú veriaci - je v podstate ideológia a politika moci), iné nás nemusí zaujímať. Tieto osobné planéty sú najcitlivejšie tykadlá všetkých aktivít, ktoré človek robí. Keď robí zle, "spočíta" mu to Mars vo svojom dvojročnom cykle, lebo vždy sa stretne na svojej tranzitnej ceste, ktorou ide, so svojim horoskopom, ktorý dostal ako výslednú "odmenu" pri narodení. A podľa toho, aké aspekty vytvoria uvedené osobné planéty, tak sa tomu človeku bude dariť. Spojitosť jeho rodných planét s tranzitnými vytvorí aspekty, či už dobré alebo zlé, a podľa nich sa bude jeho život odvíjať v určitom období.
VITALITA: Takže Mars mu to spočíta. A čo ďalej?
Mars je tzv. malé nešťastie a Venuša malé šťastie. Jupiter je zase veľké šťastie a Saturn je veľké nešťastie. Keď si človek niečo zaslúži, tak samozrejme ani ostatné planéty nestoja mimo prognózy. Mesiac zasahuje najaktívnejšie - citovo, vzťahovačne, urazene a ovplyvňuje všetko možné, čo sa v medziľudských vzťahoch odohráva na všetkých úrovniach, v ktorých sa človek neustále nachádza. Keď si človek zaslúži odmenu, tak mu ju odovzdá Venuša a hlavne Jupiter. Ten má 12-ročnú dobu obehu ekliptikou. Keď sa stretne napr. Jupiter s Marsom v konjunkcii - znamená to znásobenú energiu, aktivitu, ctižiadostivosť, podnikavosť, veľké plány... Ak sa medzi nimi utvorí kvadratúra - znamená to arogantnosť, ľahkomyseľnosť, prospechárstvo, prenáhlenosť, odmietanie predpisov, straty zo súdnych procesov, manželské nezhody... Tieto aspekty vyvolajú pre človeka buď šťastie alebo nešťastie, ktoré sú mu dané osudovo, lebo ho na to upozorňovali už vopred rodné planéty v takejto konšteláciu pre budúcnosť. Dobré aspekty si jedinec prináša z minulého života ako dar. Keď má človek relatívne dobrý horoskop, to ešte neznamená, že môže zaspať na vavrínoch. Taký človek si musí uvedomiť, že ho nedostal zadarmo a nadarmo a nemal by spyšnieť. Keďže sa mu všetko ľahko darí a on sa s tým uspokojuje bez toho, aby ďalej rozvíjal svoje šance a stagnuje, potom je potrestaný. A tak rapídne, že môže prísť o všetko - o majetok, o ženu, o deti, o množstvo iných vecí. Pretože vyčerpal svoju zaslúženú odmenu z minulosti a nevytvoril nič nové ani pozitívne, čo by mu slúžilo ku cti v budúcej inkarnácii. Ľudia si práve toto neuvedomujú a 90 % ľudí u nás nemá ani šajnu, čo vlastne horoskop je. Stále sme pod materialistickým a cirkevným dojmom, že žijeme len raz, len tento život, nič viac. Ale zoberte si, ako si v tomto sama cirkev odporuje. Kňaz napríklad odprevádza nebožtíka na poslednej ceste a vo svojej smútočnej reči hovorí, že má pred sebou večný život, že sa stretne s Bohom atď. A čo je teda ten "večný život", ak to nie sú nekonečné návraty na tento svet v nespočetných inkarnáciách? Teda cirkev nehovorí nič iné, len to, čo hovorím ja ako astrológ - o minulých životoch, o tomto živote a o ďalších životoch, pričom zámerne nepomenúva mnohé skutočnosti pravým menom - aby nestratila klientelu - nevedomé stádo veriacich.
VITALITA: Dá sa to teda povedať aj tak, že spôsob, ktorým sa správame, akoby vyžaroval určitú frekvenciu, tá sa vysiela do kozmu a tam sa príslušnými planétami a ich konšteláciami znásobí? My niečo spravíme dobré a aktivizujeme v Jupiteri veľkú odmenu. Keď to je zlé, vráti sa nám to cez Saturn ako kotrmelce. Akoby planéty boli zosilňovače a podľa toho, čo ja zo seba dávam, odrazí sa mi to späť...
Áno, je to ako hodený bumerang, resp. akcia a reakcia, čo platí nielen v tomto živote. Tým, čo robíme v súčasnosti, si budujeme svoj život budúci a to, čo prežívame, sme si doniesli z minulého života ako nevyrovnané karmické dlhy. Dôležité je uvedomiť si jedno. Nemôžeme v tomto živote žiadať niečo viac a obviňovať z toho Boha, keď sme si svoj osud naprogramovali sami - žneme len to, čo sme si zasiali! Keď sme teda dostali do vienka určité danosti, vlastnosti, schopnosti a hlavne zmysel, prečo sa ideme znova inkarnovať, čo chceme v novom živote napraviť, atď., je našou povinnosťou rozvíjať tieto dary, aby nevyšli nazmar. Je zbytočné nadávať na osud, ktorý nám vraj Boh nadelil... Nie! Duša budúceho človeka si ho sama vybrala, rovnako matku, z ktorej sa chcela narodiť v novom tele, rodinu, krajinu, jazyk a podobne, kde môže najlepšie zhodnotiť svoju osobnosť a potenciál daností - osobne som to nazval, že ide o "záväzok duše", ktorý dala ešte TAM. Keď sa hovorí o duši, každý hneď myslí a vidí holubicu, čo sa vznášala Kristovi nad hlavou. Toto je neporozumenie ľudí. Keď si uvedomia, že sme už prežili tisíce životov a tisíce ich budeme žiť - možno zveličujem, možno nie - ale ak si to ľudstvo uvedomí, bude na Zemi naozaj raj -tak, ako bolo na počiatku..., hovorí sa v Otčenáši, ale ani cirkev pre to nič nerobí! Pretože existujú na Zemi rody, klany, tajné spoločnosti a organizácie, majitelia korporácií, cirkev s obrovskou hierarchiou kňazov v rôznych rádoch atď. Títo všetci žijú na úkor celého ľudstva. A tu je ten smutný paradox, že 98 % ľudstva robí na 2 % týchto hyen. Inak všetko, čo potrebujeme k dôstojnému životu na tejto Zemi, tu máme a mohli by sme všetci v pohode a mieri žiť aj v súčasnosti. Každý má len jedny ústa, jeden žalúdok, jeden zadok. Nič viac do nich nenapchá. Ale každý sa naháňa za mamonou zlata a neuvedomuje si pre jeho oslnivý lesk ten obrovský ošiaľ a satanskú ilúziu. Namiesto toho, aby si uvedomil - nahý som na tento svet prišiel a holý idem odtiaľto preč. Nič si z toho materiálneho bohatstva nezoberiem (pretože má slúžiť celému ľudstvu - aj v tom spočíva stále nepochopená spravodlivosť Boha). Avšak to bohatstvo, ktoré človek nadobudne vlastným pričinením, rozumom, vzdelávaním, rozširovaním si schopností, to si odnáša naša duša a práve toto bohatstvo tvorí základ (náš budúci dar) v novej inkarnácii. Exaktne si to môže každý človek uvedomiť bez akéhokoľvek "vedeckého" experimentu na fakte, prečo sú ľudia tak rozdielni v schopnostiach a tak neopakovateľne jedineční.
VITALITA: Ako sa dostáva duša do nás?
Profesor Milan Ryzl urobil 13. januára 1949 prvý duchovný experiment (z mnohých ďalších), s dvomi veľmi silnými médiami. Boli to vedecké pokusy pod drobnohľadom - jedno médium dávalo pozor na druhé médium či neklame, pritom navzájom o sebe nevedeli. Potom si všetky získané poznatky overoval aj výpoveďami ďalších médií. Médium - žena opisuje narodenie a zjavenie sa duše svojho mladšieho brata. Videla ako prišli pôrodné bolesti, ako sa duša zjavila a odkiaľ prišla. Keď sa hlavička dieťa dostala z matkinho tela a prvýkrát sa nadýchla, v tej istej chvíli uvidela ako mu vychádza z úst. Uvidela, ako ju vdychuje, ako sa pohybuje smerom hore, až do stredu medzi očami (oblasť 6. čakry), potom sa obráti a ide dozadu, zahalí celý mozog ako obláčik dymu. V zadnej časti hlavy sa obráti a vracia sa naspäť. Nakoniec ju dieťa vydýchne a potom duša zaujme "navždy" miesto za jeho chrbtom. Duša takto vlastne očistí pamäť, aby dieťa zabudlo na minulé životy. Je to ako vymazanie harddisku v počítači, aby si nepamätalo a nevypovedalo, čo bolo TAM - na druhej strane...
Neurológovia zistili, že sivá mozgová kôra novorodenca má len nepatrné množstvo nervových buniek oproti tomu, koľko ich má neskôr, a že tieto bunky nemajú medzi sebou nijaké spojenie. Americký fyziológ José Delgado šokoval verejnosť zistením, že u dieťaťa po pôrode neprebieha nijaká duchovná činnosť. To znamená, že ľudia sa rodia bez ducha - až informáciami zvonku sa v mozgu vytvárajú prvé spojenia či dráhy, ktorými sa prenášajú nervové impulzy. Teda to, čo nazývame duchom, sa podľa Delgada vytvára pomaly a postupne ako dôsledok chemicko-biologických reakcií mozgu. Ďalší Američan, psychológ Skinner tvrdí, že človek vôbec nemá to, na čo je taký hrdý - totiž slobodnú vôľu. Podľa neho je duch determinovaný vonkajším svetom, to značí, že jeho obsah určuje spoločnosť, v ktorej človek žije. V ničom sa teda nemôže rozhodnúť len podľa seba, ale vo svojom konaní sa riadi mienkou a názormi, ktoré panujú okolo neho, a tým sú vlastne aj v ňom. Môže si jedine vybrať, pre ktorú mienku sa rozhodne. (Z uvedených faktov jasne vyplýva, ako som už i ja neraz v rozhovoroch a na prednáškach zdôrazňoval, že ľudský jedinec musí dostať do mozgu - "harddisku" - najskôr určitý program spoločnosti, do ktorej sa narodil." Tvrdím, že duša človeka, než dostane pokyn, že sa bude inkarnovať, má jedinú slobodnú vôľu, a síce, vybrať si matku, z ktorej sa chce narodiť - to je zákon našej planéty... To ostatné je tabu, lebo spolu s matkou získa rodinu, rodnú reč, status quo, krajinu, spoločenské zriadenie, výchovu, náboženskú aj politickú ideológiu!) Do 6 rokov niektoré deti spontánne niečo z minulých životov rozprávajú (lebo plodová voda - Léthe ani vymazanie harddisku nevyčistili dokonale spomienky na minulosť), rodičia to však považujú za výmysly, sny či blúznenie. Práve vtedy by mali rodičia s dieťaťom začať komunikovať ako so seberovným a nadviazať na to o čom hovorí a svoje otázky zamerať týmto smerom... Pretože to, že sa dieťa stavia na zadné ako osobnosť, poukazuje na to, že prežíva istú traumu, keďže si nevie vysvetliť, ako sa dostala jeho (predtým) dospelá bytosť do tak malého telíčka - a to si tiež rodičia vonkoncom neuvedomujú. (Počas mojej astrologickej praxe som sa stretol s jedným takým konkrétnym prípadom, ale o tom sa môžeme pozhovárať niekedy nabudúce). Na otázku, odkiaľ duša prišla, médium odpovedá, že odkiaľsi zo vzduchu (to zodpovedá tomu, čo som uviedol v minulej časti tohto rozhovoru). Duša je síce po celý život oddelená od tela, ale zároveň aj ukotvená v človeku, lebo pri sedení alebo spaní čiastočne vniká do tela na miestach, kde sa telo dotýka stoličky alebo postele. Je tak veľká ako dieťa a postupom rokov rastie spolu s ním. Osoba v hlbokej hypnóze dostala pokyn, aby vyhľadala nejakého človeka v okamihu jeho smrti a zistila, čo sa deje s jeho dušou. Médium uviedlo, že keď človek posledný raz vydýchne, vydýchne aj svoju dušu. Predtým ju však opätovne vdýchol. Duša prešla v jeho hlave tú istú cestu ako pri jeho narodení a s posledným dychom ju vydýchol ako malý hustý oblak. (To znamená, ako som o tom presvedčený a tvrdím, že nesmrteľná duša si "stiahne" a zoberie so sebou TAM... všetky nadobudnuté vedomosti a skúsenosti počas pozemského života, pre budúcu inkarnáciu!) Ďalšia otázka bola zámeraná na to, či je nejaký rozdiel medzi dušou pri narodení a pri umieraní. Médium odpovedalo, že duša pri narodení je biela a pri úmrtí sivastá až tmavošedá, iný rozdiel nevidím. Čo sa deje ďalej s dušou? Po jej vydýchnutí ju ešte stále vidím v miestnosti zomretého. Teraz prechádza cez stenu a mizne. Pokúste sa sledovať dušu ďalej, kam po smrti odchádza? Sledujem ju, stúpa čoraz vyššie. Jej veľkosť sa nemení. Už sa vznáša veľmi vysoko. Vyzerá to tak, akoby ju pútala zemská príťažlivosť, ktorá jej nedovoľuje dostať sa cez istú hranicu. Ďalej už nestúpa, ale pohybuje sa pozdĺž tejto hranice, akoby hľadala nejakú štrbinu, kadiaľ by mohla prekĺznuť a stúpať ďalej. Tam pri tej hranici však nie je sama, je tam množstvo ďalších duší. Všetky sa snažia dostať cez tú neviditeľnú hranicu, čo ich zadržiava, ale nedarí sa im to. Postupne padajú všetky zase k zemi.
VITALITA: Skutočne sa žiadnej z tých duší nepodarilo dostať cez tú hranicu?
Nie. Vrátila som sa, hovorí médium, do minulosti, neviem však odhadnúť ako ďaleko, ale ani tu som nevidela, že by sa to nejakej duši podarilo. Tu sa končí prvý experiment, ktorý uskutočnil pred viac ako 56 rokmi profesor Milan Ryzl.
Zhovárala sa Nataša Vámošová
Pokračovanie nabudúce
Vyšlo v časopise Vitalita č.12/2005