44_prez_vatik

Stanovený deň oficiálnej štátnickej návštevy vypovedá, že iba cestou mieru a lásky sa môže Slovensko povzniesť nad prekážky, ťažkosti a strasti vo vzťahoch aj v kariére. Síl na to má dosť, ohroziť ho môže iba jeho sklon k fanatizmu a vyvyšovanie sa nad ostatných.
Mesiac, v ktorom sa stretnutie uskutočnilo, pripomína prezidentovi, aby sa naučil umeniu správne sa rozhodovať a vyberať. Prehlbuje jeho vzťah ku kráse, komfortu a umeniu. Niekedy však príliš visí na pôvodnej strane, rodine a tradíciách, čo preňho nemusí byť vždy prospešné. Mal by sa naučiť vyvažovať svoje emócie triezvym rozumom.
Rok návštevy hovorí, že hlava štátu prežíva vnútorné boje, ale má sklony učiť sa z vlastných vzostupov a pádov. Varuje ho pred extrémnym jednaním, ktoré sa nikdy nevypláca a preto môže prísť o mnohé dobré šance. Motivuje ho aj k mystike a k duchovnému vývoju.
Osud tejto návštevy prezrádza, že prezident má rád živé a produktívne vzťahy. Občas je ľahkovážny, ale aj srdečný, veselý, spoločenský, optimistický a pritom má dar reči. Chýba mu zväčša diplomacia, je prehnane kritický a má sklon k riskovaniu. Miluje rodinný život, ale neznáša pocit zotročenia ani príliš veľkú zodpovednosť. Neznáša jednotvárnosť a nudu. Veľmi dôležité je pre neho cestovanie, ako aj potreba niečo riešiť - nenávidí pomyslenie, že život beží mimo neho. Neraz pracuje pod vplyvom stresu.

1. dom Panny (ASC - všeobecný stav, mocenská pozícia, významné národné udalosti…) poukazuje na sklon vytvárať nielen stále nové kontakty, ale aj ku kritike svojho okolia a k intrigám. Dáva obchodný i pedagogický talent, metodického ducha, ktorý prekonáva city tým, že sú skrývané a podrobované racionálnej kritike. Negatívnym rysom je tiež tvrdé presadzovanie vlastných potrieb na úkor iných (ľudí a štátov). Vatikán má svojský pohľad na všetko okolo seba. Vie o druhých viac, ako všetci ostatní, a dokáže tieto vedomosti použiť v pravý čas.
Merkúr, vládca Asc v znamení Raka hovorí, že Vatikán vždy koná tvrdošijne podľa vplyvu prostredia, v ktorom žije a necháva sa týmto prostredím ovplyvňovať. Jeho postavenie v 11. dome prezrádza, že život v ňom a v kresťanstve ovplyvňuje politika, kde prevládajú styky, protekcia, priateľstvo a nádeje.

2. dom Panny (finančné podmienky, majetok, medzinárodné zmluvy a zväzky…) udeľuje rozvážnosť, skúmavý a kritický um. Nie je ľahké oklamať alebo podviesť Vatikán, skôr je tomu naopak. Dokáže veľmi rýchlo oddeliť kúkoľ od zrna a intuitívne správne rozhodovať. Má vynikajúce rečnícke nadanie, je veľmi nedôverčivý, cynický a punktičkársky. Do Vatikánu plynú príjmy vďaka predvídavosti a organizovania finančných záležitostí.
Jupiter je v dome poškodený, ale aj tak dáva Vatikánu široké pole pôsobnosti. Tiež je prehnane márnotratný a často veľkorysý keď sleduje svoj cieľ (vždy však na úkor štátu. Navonok môže pápež pôsobiť veľmi skromne a prosto, ale jeho ochranka a jednorázové oltáre už stáli štátnu pokladňu v každej zemi, ktorú pápež navštívil, alebo nový pápež navštívi, neuveriteľné státisíce a milióny dolárov).
Konjunkcia Jupiter stálica Vindemiatrix poukazuje jasne na disharmóniu v právnych záležitostiach, na podvody a klamstvo, aj trápenie z mystických dôvodov.
Dračí chvost v dome a v znamení Váhy hovorí o finančných stratách (štátu), o márnotratnosti (vlády) a sociálnej závislosti Slovenska od Vatikánu (v zmysle kresťanských tradícií, keďže sa k ním hlási asi 75% populácie. Jezuita F. Ribadenera o vzájomnom vzťahu náboženstva a politiky povedal: "V spoločnosti, kde väčšina obyvateľstva je katolícka, je svetská politika celkom zbytočná.” – viď La civilta cattolica, 1957, Qudermo 2 563, str. 83). Preto je oveľa ľahšie nechať robiť ostatných pre seba. Keď sa štát snaží robiť svoje vlastné veci, má z nich prospech niekto druhý... Táto os mesačných uzlov v 2/8 dome znamená vlastníctvo (Vatikánu) a odriekanie (národa) – ide o karmický vplyv...

3. dom Váhy (doprava, telekomunikácie, masmédiá, školstvo, kultúra, pomer k susedným štátom…) vyzdvihuje starostlivú výchovu (kresťanov a svojich adeptov), ľudia z Vatikánu sa vedia vyjadrovať s fantáziou a citlivosťou. Sú to vynikajúci učitelia, zvlášť malých detí. V rozhovore často prejavujú vlastné city a v neustálej aktivite ich udržiava ich neskrotná zvedavosť.
Mesiac v dome prezrádza prácu v ústraní aj problémy s verejnosťou. Nachádza sa v 3. dekáde znamenia, preto rozumová stránka vždy vystupuje do popredia. Prezrádza literárne záujmy, správny spôsob vyjadrovania, obratnosť, radosť zo spoločnej práce.
Kvadratúra Mesiac/Saturn poukazuje na ťažké životné podmienky, že duša sa prispôsobuje realite. Aspekt je nepriaznivý pre všetko, pre ľud Slovenska udeľuje veľa obmedzení, uskromňovania, duševných depresií, melanchóliu, slabé zdravie. A Vatikán je stále nespokojný, uzavretý, tvrdohlavý a neúprimný voči svojmu veriacemu stádu...
Sextil Mesiac/Pluto vypovedá, že sa rodia nové vzťahy a ľud si vynucuje svoje práva. Polícia aj vojsko pôjde s ľudom. Citový život národa je výrazný, ale jednostranne orientovaný (na konzum a hmotné veci). Napriek tomu jeho sentimentálne založenie vyvoláva túžbu po dobrodružstvách a výstrednostiach, častých cestách a odchodu za prácou do cudziny.
Konjunkcia Mesiac stálica Spica naznačuje nespravodlivosť, násilie a nevylučuje ani nešťastný koniec (keďže sú svetla – Slnko a Mesiac poškodené negatívnymi aspektami od Marsu, Saturna a Pluta)!
Konjunkcia Mesiac stálica Arcturus poukazuje nielen na vládychtivosť, okultné záujmy, ale podčiarkuje aj pád...
Konjunkcia Mesiac/Dračí chvost prezrádza, že národ si je zvlášť vedomý dôležitosti svojich emócií, preto by mal svoje vedomosti využívať konštruktívnym spôsobom. Je v ňom ale tendencia uviaznuť v negatívnych emocionálnych vzoroch. To môže viesť k obdobiam dobrovoľnej izolácie od vecí verejných a k starostiam o vlastnú budúcnosť. Ľud stojí pred výzvou nasledovať svoju intuíciu zachovávať si vnímavosť k ostatným národom.
Konjunkcia Dračí chvost stálica Mulfrid taktiež podčiarkuje okultné záujmy.

4. dom Škorpióna (IC – poľnohospodárstvo, ceny životných potrieb, verejné budovy a národné pamiatky, zmýšľanie ľudu...) poukazuje na kritiku doma aj na tajný život Vatikánu. Pojem domov je pre ľudí vo Vatikáne a všeobecne v cirkvi univerzálny, lebo nikdy nehovoria môj domov, moja vlasť, môj svet, ale mojím domovom je celý svet.
Pluto v tomto dome plodí fanatizmus, netolerantnosť, fantazírovanie, osamelosť. Prezrádza špinavé špekulácie s budovami a pozemkami, tajnú agitáciu a aktivitu v najnižších vrstvách spoločnosti. Vytvára tlak identifikovať zložité komplikácie nášho počiatku alebo pôvodu a pretransformovať sa. Pluto je retrográdne (R) a poukazuje na rozpínavosť Vatikánu – ten sa zaoberá v tajnosti takými činnosťami, ktoré podvracajú zatiaľ všeobecne platný poriadok alebo systém uznávaných hodnôt (na to vo svete využíva rád Jezuitov).
Pluto v znamení Strelca podporuje reformy a návrat k základným právam a hodnotám v rokoch 1995 až 2008. Keďže planéta stojí pri IC prináša morálny neporiadok, biedu a neresť v národe a v rodinách. Na druhej strane pripomína, že ak nebude chýbať ľuďom nevyhnutná inteligencia a potrebná vôľa, môže dôjsť k plodnému boju za oslobodenie sa od zlého dedičstva rodiny a minulosti.
Konjunkcia Pluto stálica Ras-Alhague znamená všeobecnú skazenosť a zvrátenosť zmyslu života...
Bod šťastia v znamení Strelca udeľuje možnosť veľkého bohatstva pomocou verejnosti, vedúce miesto v cirkvi alebo v štáte (horoskop tieto fakty potvrdzuje pre Vatikán, pápeža Benedikta XVI. aj prezidenta SR. Ivana Gašparoviča).
Jeho postavenie v 4. dome vypovedá, že šťastie národ nájde hlavne v spokojnosti s vlastnými domácimi okolnosťami, s rodinou a jej tradíciami, a keď sa zbaví túžby po účasti na svetskej sláve.

5. dom Kozorožca (populácia a výchova, verejná morálka, štátne podniky a stavby...) znamená vernosť a stálosť, metodickosť, ale aj bezcitnosť Vatikánu. Vládne mu Saturn v 11. dome a umožňuje vytvoriť „dielo“ a dojem pre širokú verejnosť (Ivan Gašparovič bol prijatý pápežom Benediktom XVI. ako tretí prezident).
V tomto dome sa nachádza Bod vertex (VTX), je to niečo, čo prichádza nečakane a čo nás zaskočí. Je to teda najosudovejší bod horoskopu. Jeho poloha ukazuje oblasť (sociálny život, radosti, deti, špekulácie), v ktorej sa národ stáva obeťou vrtochov a želania iných (ľudí, štátov), vydaný na milosť a nemilosť. Do života národa zasahujú akoby celkom náhodne... Keďže náhoda neexistuje, objavujú sa vždy s karmickým predurčením. Vertex je teda to, čo nám vždy zavaria iní, sú to náhle udalosti, ktoré naše nevedomie pritiahlo.
Chiron v dome vypovedá, že osobnosti tohto stretnutia musia prijímať riziko spojené s rôznymi existenčnými oblasťami, aby mohli cítiť, že sa stále učia a získavajú nové skúsenosti.
Postavenie Chirona v znamení Vodnára hovorí, že k svojmu rozvoju obaja potrebujú konfrontáciu so systémami, ktoré sú tvrdé a potláčajú slobodu rokovania. To v nich rozvíja nutnosť oslobodiť sa od ustálených schém. Mali by sa naučiť poctivo spolupracovať s druhými a v sebe rozvíjať bratskú lásku. Vždy však okúsia drastické životné zmeny, aby si plnšie uvedomili to, kým vlastne sú. Sextil Chiron/Mars vypovedá, že obe osobnosti majú príležitosť byť empatickí a silní lídri pre zúbožených (padlých, chudobných, bezdomovcov) ľudí sveta. Diplomatické schopnosti im pomáhajú v politickej kariére. Konjunkcia Chiron stálica Altair prezrádza nebezpečné kroky a úspechy.

6. dom Vodnára (zdravotníctvo, životné podmienky ľudu, armáda a polícia, národné inštitúcie a služby...) poukazuje na postup a nečakané udalosti. Neptún v dome je ako „blesk“ v službách utópie alebo v službách ideálu a božstva. Dáva zvýšenú citlivosť, fantáziu, aj silnú túžbu po úniku od tlaku bežného sveta. Neptún je retrográdny, naznačuje celkovú deštrukciu vlastnej osobnosti, ale aj splynutie s vesmírom.
Neptún je v nepriaznivej aspektácii s Venušou a ľahko môže dôjsť k zdravotným ťažkostiam, ale aj vo vzťahu k okoliu - najmä v pracovných vzťahoch sa ukazuje zádrapčivosť a zlá spolupráca.
Neptún prechádza znamením Vodnára a poukazuje na duchovné predpoklady, nezávislé myslenie, zvláštnu príťažlivosť, prezieravosť, ideové bohatstvo, sklon k reformám, ale aj na zaťatosť, odpor k všeobecne platným normám a zvyklostiam, a snahu niečo zvrátiť.
Neptún sa nachádza v konjunkcii so stálicami Rotanev a Sualocin. Neptún v konštelácii znamená sen, predstavu, fantáziu, ilúziu a obe stálice v nej hovoria jednoznačne o náboženstve...

7. dom Ryby (DESC – vzťah k zahraničiu, medzinárodné a spojenecké zmluvy, zápletky, obchody, verejné záležitosti štátu a národa, česť prezidenta...) upozorňuje na možnosť podvodu a sklamania.
Urán v dome poukazuje na cirkevné zmluvy, škodlivú agitáciu a propagandu, dáva sklon k okultným vedám, mysticizmu, výrazne rojčivý naturel, podvedomé sily a tajomné snahy, ale tiež varuje pred tvrdým porušovaním zmlúv. Pretože je Urán retrográdny, môže viesť k vnútornému nepokoju a nasmerovať obe osobnosti k hlbokým posunom v oblasti nevedomia.

8. dom Ryby (úmrtnosť, tajné spoločnosti, poplatnosť a závislosť, prejavy rozkladu...) nevylučuje náhlu nehodu, zranenie alebo smrť obklopenú tajomstvom. Mars v dome upozorňuje na vnútorné ťažkosti a útok z vonku, aj na narastanie zločinnosti. Tieto osobnosti sa riadia buď pevnými a hlbokými citmi, alebo sa venujú okultizmu a mysticizmu (Benedikt XVI.), prípadne sa môžu angažovať v hospodárstve či finančníctve. Obaja sú iniciatívni, impulzívni, majú veľa energie, ktorú musia vybíjať, inak trpia nervozitou a sú nepokojní. Bojovnosť, súťaživosť a agresivitu môžu uplatniť v športe (Ivan Gašparovič), tiež majú i vodcovské schopnosti a s opozíciou sa príliš nehrajú. V tomto ohľade nie sú veľmi taktní.
Mars v znamení Barana a v 1. dekáde poukazuje na činorodosť, ktorá nepozná prekážky. Obe osobnosti sú neobyčajne sebavedomé, veľmi energické, ale majú aj prudkú povahu, vyhľadávajú škriepky a neraz sú aj protivné.
Dračia hlava v dome znamená problém učiť sa sebakontrole. Mali by zanechať skostnatené postoje minulého života a zdôrazniť duchovné hodnoty. Jej postavenie v znamení Barana udeľuje tendencie k nerozhodnosti, ale aj zmysel pre objavovanie vlastnej identity a zahájenie vlastných plánov.
Opozícia Dračia hlava/Mesiac prináša emocionálne problémy, ktoré je treba určiť a prekonať. Môžu byť spôsobené nedostatkom prispôsobivosti a tiež straty a ujmy spôsobené spolupracovníkmi.

9. dom Barana (náboženstvo, právo a súdy, vysoké školy, veda, komerčný svet, tlač, poistenie...) hovorí o filozofii zameranej na činnosť, na brutálny alebo militantný ideál, na silnú aktivitu v zahraničí (napríklad František Rábek stojí na čele Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov v SR. Je nadriadeným aj vikára Františka Bartoša, ktorý pôsobí na ministerstve vnútra). Vládca domu Mars je tu v domicile, udeľuje hlboké poznanie a sklony k vyučovaniu (katolíckej viery). V dome sa nachádza na 4. stupni Býka Duchovný bod v konjunkcii so stálicou Mesarthim, ktorá hovorí o uctievaní Boha. Tiež je v konjunkcii so stálicou Sheratan, ktorá zase sľubuje násilie, zničenie ohňom a vojnou (zodpovedá to mnohým proroctvám, ktoré predpovedajú zničenie a zánik Vatikánu).

10. dom Býka (MC – prezident, vládnuce kruhy, česť a vážnosť národa, moc bohatých, úspechy, medzinárodná pozícia a uznanie v zahraničí...) dáva zmysel pre trvalé postavenie. Vypovedá o neústupne vedenej kariére, v ktorej hrajú finančné otázky veľkú dôležitosť. Na druhej strane udeľuje nadanie pre bankovníctvo, architektúru alebo transakcie s nehnuteľnosťami.
Konjunkcia MC stálica Algol znamená síce moc, ktorá však zle končí, hrozia vážne ťažkosti a neúspech.
Slnko v dome prezrádza hľadanie osobného zhodnotenia prostredníctvom dobrého povolania, obe osobnosti si vyžadujú prestíž, spoločenský status a uznanie, ktoré je výsledkom ich kariéry. Vystupujú z pozície svojej autority. Môže sa u nich prejaviť diktátorstvo, chlad, bezohľadnosť a láska k moci. Z politického hľadiska postavenie Slnka, Mesiaca a Ascendentu v horoskope vypovedá:
Slnko v znamení Blíženci, že predovšetkým milujú zmenu bez ohľadu na dajakú ideológiu alebo stranícke prehlásenie.
Mesiac v znamení Váhy, že majú potrebu rovnováhy, ktorá ich vedie k umierneným, centristickým postojom. Sú pacifisti, stavajú sa proti násiliu, vždy sú pripravení na dialóg a zmluvnú politiku. Bojujú za rešpektovanie ľudskej osobnosti a za práva menšín, dokážu sa vyhnúť extrémom.
Asc Panny je znamenie karteziánske, funkcionálne, ktoré túži po spravodlivej a zároveň dokonale štruktúrovanej organizovanej spoločnosti. Je to colbertizmus a zároveň jakobínsky socializmus. To všetko charakterizuje pápeža aj Konštelácia zároveň naznačuje pád vlády, úmrtia vo vládnych kruhoch a škandály vo vysokej spoločnosti.
Benedikt XVI., aj Gašparovič sa prejavujú hovoreným slovom, ich myslenie je rýchle a preto aj výsledok zodpovedá slovnej ekvilibristike, v reči neraz skáču z predmetu na predmet, myšlienka stíha myšlienku...
Kvadratúra Slnko/Mars poukazuje na krízu hlavy štátu alebo vlády. Prezident a vláda má v sebe málo taktu a diplomacie. Agresivita se obracia proti autorite vzburou alebo konfliktom, záujmy sa trieštia. Táto kvadratúra môže znamenať aj blokovanú či potlačenú vzburu, ktorá je proti opozícii viditeľnejšia.
Opozícia Slnko/Pluto znamená panovačnosť, zbytočné výbuchy hnevu, zvláštne nehody, straty, nepríjemné udalosti a nie je vylúčený ani teror zo strany moci aj ľudu.
Opozícia Slnko/Bod šťastia ukazuje jasný spôsob odlúčenia Slovenska od šťastia (vláda podpísala nevýhodnú a nevypovedateľnú zmluvu namiesto schválenia odluky Cirkvi od štátu ! Všetko sa to začalo podpisom základnej zmluvy s Vatikánom ešte v novembri 2000. Následne začala Konferencia biskupov Slovenska rokovať s ministerstvom obrany, ako na základe podpísaného dostať kňazov aj medzi vojakov, policajtov a väzňov. V auguste 2002 Zmluvu o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a Ozbrojených zboroch SR schválila vláda a ešte v ten istý mesiac ju i slávnostne podpísali. Bodku za všetkým dal bývalý komunistický predák a prezident Rudolf Schuster, ktorý 28.11.2002 dohodu ratifikoval aj vo Vatikáne. Na jej základe zriadila Svätá stolica podľa kánonického práva (teda svojho, nie nášho) ordinariát (cirkevný úrad s právomocou diecézneho biskupa) pre naše ozbrojené zložky. Vatikán vymenoval aj ordinára (jeho menovanie je výlučným právom Svätej stolice – článok 2 zmluvy) Fr. Rábeka. Ordinár zase podľa zmluvy, ktorú musí Slovensko rešpektovať, „nezávisle a výlučne rozhoduje pri výbere vikára (svojho zástupcu) a iných vikárov a pri výbere kňazov a diakonov pre duchovnú službu... podľa kánonického práva“). Všetko je to veľmi pekné, keby si túto parádu Svätá stolica aj sama platila. Na financovanie kňazov v radoch polície a iných ozbrojencov sme tu však už my – daňoví poplatníci !
Trigón Slnko/Mesiac prináša voľby, zmeny, nové zákony (jednoducho sa napĺňajú nezmyselné zmluvy, ktoré náš štát podpísal. Na rade je ďalšia – o výhrade svedomia...).
Konjunkcia Slnko stálica Saiph prezrádza bezbožnosť...(kresťanskí demokrati opäť tvrdia, že je všetko v najlepšom poriadku a Slovensko sa vôbec nestáva štátom, kde má cirkev neprimerane veľký vplyv...).

11. dom Raka (parlament, poslanci, zákonodarstvo, akciové spoločnosti, technika, OSN...) poukazuje na demokratickú angažovanosť a vedie k popularite.
Merkúr v dome prezrádza veľa priateľstiev, pri ktorých však prevažuje rozum nad citom. Prináša pomoc a podporu zo strany ľudí zaoberajúcich sa literatúrou, vedou, obchodom. Jeho postavenie v znamení Raka vypovedá, že objektívne vnímanie skutočností je u týchto osobností potlačené nevedomím. Obaja sú veľmi vztahovační a nemajú objektívny pohľad na veci a vzťahy. Vedia využiť svoje prednosti, ale v názoroch sú nespoľahliví.
Konjunkcia Merkúr/Venuša poukazuje na priaznivé rokovania, zahraničné návštevy, rozhovory a dobré zmluvy (ako pre koho), zvýšenie cestovného ruchu, veľa rôznorodej literatúry a časopisov, rozkvet obchodu s umením a starožitnosťami.
Kvadratúra Merkúr/Jupiter hovorí, že každý z dvojice uvedených prominentov je vo svojej viere neoblomný a fanatický. Ďalej vypovedá o zmene konfesie (komunistu na katolíka), o nejednotnosti názorov ministrov, zbytočných debatách v tlači a v televízii, že medzi vládnymi činiteľmi sú nezhody a trenice, ktoré neriešia neutešenú situáciu národa. Všetci sľubujú viac, než môžu splniť, chýba im správny úsudok, sú márnotratní, zbytočné výdavky idú na luxus, štát sa zadlžuje u svetovej a medzinárodných bánk.
Trigón Merkúr/Urán prezrádza reformy, dobré nápady, rysuje sa obrat k lepšiemu ako vždy pred nastávajúcimi voľbami. Prezident a vláda idú svojou cestou, riadia sa vlastnými zásadami, ignorujú zastaralé tradície a názory. Napriek svojmu intelektu a bohatstvu myšlienok, rýchlo zabúdajú na sľuby dané národu.

Venuša v dome hovorí, že svetský a náboženský vodca má schopnosť uzmierovať davy. Na druhej strane upozorňuje na nejednotnosť a škandály v parlamente, na trápne a neplodné debaty. Títo ľudia nachádzajú uspokojenie v tom, že sa radi pohybujú vo vyššej spoločnosti, kde si vytvárajú značný okruh známostí.
Jej postavenie v znamení Raka naznačuje veľkú predstavivosť. Navonok predstierajú veľa vlastností a schopností, ktoré nemajú. Vyžadujú veľa pozornosti, sú náladoví, často až nevypočítateľní.
Kvinkunx Venuša/Neptún poukazuje na nevydarené jednania so zahraničím aj doma. Nevylučuje silnú opozíciu, ktorá sa môže tajne chystať s pomocou silného podporovateľa aj k ozbrojenému puču.
Saturn v dome je v exile poškodený Mesiacom, varuje oboch predstaviteľov pred hľadaním priateľov starších, ako sú sami. Keďže stojí v znamení Raka, môžu očakávať ťažké straty spôsobené priateľmi a známymi. Vypovedá, že sa stali členmi niektorej skupiny, v ktorej sa sociálny život točí okolo spoločného politického cieľa.
Saturn v znamení Raka v 3. dekáde poukazuje na mediálne založenie. Na druhej strane znamená bezpečie, vernosť alebo oddanosť rodine, vlasti alebo tomu, čo kto z nich verí.
Sextil Saturn/MC prezrádza, že životné úspechy sa dostavili u oboch oneskorene, pomaly a s veľkými ťažkosťami za cenu nesmierneho úsilia a koncentrácie, že obaja vytrvalo a neúnavne kráčali za svojím cieľom.
Konjunkcia Saturn stálica Procyon udeľuje nielen pýchu, povyšovanie, pocty, ale aj činy, ktoré nemajú ďaleko k násiliu.
V dome sa tiež nachádza Bod antivertex (AVTX), ktorý poukazuje na najsubjektívnejšie a najmenej kontrolovateľné vlastnosti, ktoré sa vynárajú do vedomia z podvedomia a nadvedomia. Sú to naše korene, pozostatky minulého života v oblasti priateľstva, nádejí a túžob, ktoré narúšajú naše vzťahy hoci o tom ani nevieme. Napriek tomu sa k nám ľudia správajú nepochopiteľne a my to nechápeme.

12. dom Leva (nemocnice, liečebné ústavy, väznice, humanita, zločinnosť, tajné sprisahania a fondy...) prezrádza isté citové utrpenie a silných nepriateľov. Vládne mu Slnko v 10. dome a prináša problémy s profesným postavením.

Lilith v dome hovorí o silnej zmyselnosti, ktorá je potláčaná z dôvodov morálky a vedie na chybné cesty, či k tajným zmyselným excesom... Zároveň tu poukazuje na stratu slobody, a to buď v dôsledku pobytu v nápravnom zariadení, internáte, kláštore, liečebni atď.
Všeobecne možno Lilith chápať ako niečo mravne upadnuté a často degradujúce vlastnú osobnosť. Ide o miesto, ktoré je v spojení s infernálnym (pekelným) plánom, predstavujúcim karmický dlh, ktorý musí byť splatený a vyrovnaný v terajšom živote.

Epilóg:
Už v roku 1955 napísal exjezuita Alighiero Tondi túto zaujímavú správu: “Úlohou jezuitov a »utečencov« (disidentov), ktorí im majú pomáhať, je tiež pripájať k organizáciam pod kontrolou Vatikánu aj tých, ktorí sa pohybujú vo sfére anglosaského vplyvu. Cieľ Svätej stolice je jasný. Zajtra, až budú zmetení komunisti, prevezmú politickú moc v Rusku a v iných východoeurópskych štátoch terajší »utečenci« (disidenti).
Mať ich už odo dneška v hrsti zaručuje preto Vatikánu politickú vládu od Berlína až po ázijské pobrežie Pacifiku. Z toho vidieť, že Vatikán hrá vysokú hru. Tým ľahšie potom pochopíme horúčkovité úsilie, ktoré na tomto poli neúnavne vyvíja.” (Alighiero Tondi: Tajná moc jezuitů, str. 29).
Roku 1955, keď bola táto informácia zverejnená, tomu mohol sotva kto porozumieť tak dokonale ako práve v našej dobe, keď sa tieto slová naplnili.
Jedno je rozhodne isté. Vatikán mal už v období studenej vojny jasný cieľ: Podchytiť východný komunizmus a prinútiť ho k spolupráci, ovšem podľa diktátu a predstáv Vatikánu. Ako ukazuje vyššie uvedený citát, dostali jezuiti pre tento cieľ posilu - disidentov. Niet sa preto čomu diviť, že všetky disidentské centrá po celej západnej Európe, ďalej v USA a v Austrálii boli viac či menej v rukách jezuitov (viď tiež kapitolu 44.7 alebo Katolícky týždenník č.5, 3.2.1991, str.5 o jezuitovi Markovi Rapperovi, vedúcom služby Tovarišstva Ježišovho pre utečencov alebo celú titulnú stranu v Katolíckom týždenníku č.43, 25.10.1998).
Boli to liahne nových prostredníkov, semenište nových provatikánských síl, vďačných za poskytnutý azyl, za podporu disidentského hnutia v socialistickom tábore, vďačných za podporu tlače disidentskej literatúry a za jej šírenie.
Jeden z českých disidentov, dnes oficiálny jezuita, neskôr vypovedal, že v roku 1989 pôsobili francúzski kňazi na Lyonskej teologickej jezuitskej škole ako hovorcovia komunistických odborov. A to se jednalo o parížsku smotánku, o “synov z lepších rodín”! Disident, ktorý prešiel rakúskym noviciátom a potom štúdiom na jezuitských školách v Rakúsku, Ríme a Paríži, ďalej hovorí, že považoval vždy komunistov za svojich úhlavných nepriateľov a odrazu sedel za stolom s kňazmi: “ktorí s komunistami spolupracovali.”
Článok ďalej informuje, že jezuiti pôsobili ako redaktori a hlásatelia v Rádiu Vatikán. Boli a sú stále novinármi a úradníkmi. Dodnes pracujú tiež medzi utečencami z celého sveta, vybavujú povolenie k pobytu, vybehávajú exulantom povolenia na stavbu ich modlitební a “kultúrnych” stánkov. Kancelária týchto jezuitov slúži aj neveriacim. Snažia sa skrátka “pomôcť” všetkým. V súlade s novými cirkevnými povoleniami slúžia jezuiti dokonca aj omše pod jedným aj pod obojím súčasne. Okrem “pomoci” disidentom sa jezuiti pred pádom komunizmu aktívne zapájali do šírenia disidentskej literatúry. Hlavne “kolportérovali” so spismi Václava Havla. Dnes pracujú v náboženských reláciách českého rozhlasu, vydávajú jezuitský bulletin a starajú sa o novicov študujúcich na univerzitách v Západnej Európe. (Magazín Dnes, 25. dubna 1996, článek: Já jezuita).
Keď si uvedomíme, že tiež Pražská jar 1968 a Charta 77 boli hnutia plné disidentov spolupracujúcich s rímskokatolíckym systémom z celej Európy, USA, Kanady aj Austrálie, keď si uvedomíme, že pri vzniku Pražskej jari 1968 aj Charty 77 hrali katolíci tiež svoju rolu a že boli potom obidve hnutia stabilne s rímskokatolíckou cirkvou spojené (viď napr.: Katolícky týždenník č.49, 7.12.1997, str.V; č.8, 23.2.1997; č.30, 27.7.1997; č.13, 29.3.1998; 16.2.1992, str.1), potom musíme jednoznačne dôjsť k záveru, že jezuiti veľmi dobre vedeli, na koho sa majú orientovať...

Keď si prečítame správy ČTK od začiatku roku 1989, zarazia nás v prvom rade mnohé návštevy cirkevných predstaviteľov Vatikánu u českých a slovenských politikov. Ak sa pozrieme do predchádzajúcich rokov, zistíme, že práve v tomto roku 1989 se počet cirkevných diplomatických návštev prudko zvýšil.
Z oficiálne priznaných tém rozhovorov medzi česko-slovenskými politikmi a cirkevnými hodnostármi sa dá vypozorovať tlak Vatikánu na zavedenie rôznych biskupských funkcií, na doplnenie cirkevných prelátov na rôzne miesta po celej republike - najviac v Olomouci, Litomericiach, Prahe, v Bratislave a v niektorých ďalších slovenských mestách. Delegácie Vatikánu boli takmer vždy vedené apoštolským nunciom so zvláštnym poslaním, arcibiskupom Franceskom Colasuonnom, členom rádu Tovarišstva Ježišovho a praktikantom Loyolových Duchovných cvičení. Za česko-slovenskú stranu viedol prijímaciu delegáciu väčšinou námestník ministra vlády ČSSR, riaditeľ Sekretariátu pre veci cirkevné, komunista a stúpenec cirkvi - Vladimír Janků. Rozhovory trvali väčšinou niekoľko dní a často pokračovali aj na Slovensku. (ČTK, 11. a 13. 4. 1989) Arcibiskup Colasuonni bol skúseným a trpezlivým diplomatom, kráčajúcim vytrvalo za svojim cieľom. Nebola to náhoda, že bol už dlho pred prevratom (tzv. Nežnou revolúciou) Vatikánom zmocnený k diplomatickému vyjednávaniu s Československom. Mal totiž osobné skúsenosti s československými disidentmi a osobne sa podielal na rôznych podporách a riadení ich centier v zahraničí. O československú disidentskú otázku sa veľmi aktívne zaujímal, a to nielen v zahraničí, ale aj v prítomnosti českej delegácie. Preto ČTK nezverejnila z obsahu rozhovorov nikdy nič konkrétneho. Okrem otázky disidentov a biskupských stolcov v ČSSR bola prejednávaná aj otázka českých a slovenských rímskokatolíckych kňazov, ktorí sa z rôznych príčin dostali do záujmu štátnej tajnej bezpečnosti, polície a vyšetrovacích orgánov.
V socialistickom tábore pôsobilo tiež Združenie katolíckych duchovných, Pacem in Terris, v ČSSR na čele s prelátom Františkom Vymětalom. Práve táto organizácia bola tajne Vatikánom podporovaná, lebo to bola ďalšia predĺžená ruka jezuitov, aj keď navonok pápež túto organizáciu odmietal a neuznával. Toto tajomstvo však poznali preláti, ktorí boli na vyšších funkciách tejto organizácie. Pre komunistický svet to bola scenéria dokonalej súhry medzi komunizmom a katolicizmom, ovšem pre Tovarišstvo Ježišovo to bola veľmi dôležitá oblasť pôsobenia. Bolo tu ukrytých veľa jezuitov, ktorí na príkaz Vatikánu a generála vydávali svojich spoluveriacich ako obetné kusy vtedajšiemu režimu.
Ako píše aj sám dávnejší jezuitský kňaz Rivera - Vatikánu sa nikdy nejedná o ľudské životy, ale iba o jeho vlastný cieľ. Preto s kľudom posielal cez jezuitský rád svojich vyznávačov do komunistických väzníc, vodil ich na komunistické výsluchy, bil ich komunistickými pendrekmi a rozháňal aj ich neskoršie demonštrácie. Bol to v skutočnosti znovu veľký podvod, ktorý katolícky svet v komunistickom tábore a katolícka verejnosť Západného sveta zhltli aj s navijakom.

Ďalšia predohra jezuitov sa odohrávala v ekumenickom tábore: “Predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec prijal v stredu predsedu Ekumenickej rady cirkvi v ČSSR, synodného seniora Českobratskej cirkvi evangelickej ThDr. Josefa Hromádku... Ten informoval predsedu vlády o činnosti Ekumenickej rady cirkvi a ubezpečil ho o podpore čs. cirkvi v procese prestavby. Predseda vlády zdôraznil, že vláda chce mať dobré vzťahy so všetkými cirkvami a existujúce problémy riešiť cestou otvoreného dialógu.” (ČTK, 11.5.1989)
Ale bol tu ešte ďalší dôvod, prečo sa ekuménia schádzala s predsedom vlády. Vatikánu sa priblížil čas prevratu a musel byť presne informovaný, aké je postavenie najmocnejších mužov socialistického sveta k disidentom a aké stanovisko zaujímajú k rôznym udalostiam, ktoré z pohľadu verejnosti “náhle a nečakane” nastali. V apríli bol pápež Ján Pavol II. informovaný arcibiskupom Colasuonnom a v máji ThDr. Josefom Hromádkom.
Pán Adamec však nepatril k naivným politikom, ktorí by sa nechali “opiť rohlíkom”. Môžeme zavrhnúť predstavu, že z týchto schôdzok nadobudol predseda vlády prinajmenšom tušenie, že sa chystá v Československu Vatikánsky prevrat a podlomenie komunistickej moci? Určite nie. Ako neskôr uvidíme, konal v závere pán Adamec vedome natoľko rozumne, aby odvrátil hrozbu krvavého prevratu a masakru, ktorý dokáže Vatikán podnietiť v každej krajine bez rozdielu na kultúrnosť obyvateľstva. Tohto nebezpečenstva si bol predseda vlády určite veľmi dobre vedomý. V minulosti pocítilo Československo už neraz krvavý tlak Vatikánu a vždy pritom išlo o zámery a ciele pápežskej stolice, vrátane roku 1968. Ako ukazujú správy ČTK, začali mať vysokí funkcionári o plánoch Vatikánu viac než púhe tušenie. Ich podozrenia sa ukázali nakoniec ako pravdivé. Motívom ich podozieravosti však nebola “láska k českému ani slovenskému ľudu”, ale predovšetkým strach o svoje vlastné “korytá”.
Predseda vlády Adamec však nebol pod vplyvom tohto motívu. Vyjednával a potom v pokojne a bez emócií odstúpil. Vedel, že tlak Vatikánu je už silnejší než ich komunistická moc. Bez výlevov hnevu a nenávisti (na rozdiel od svojich politických kolegov) odišiel, aby uvoľnil cestu disidentskej mašinérii Vatikánu. Svojim prístupom k veci vtedajší premiér Ladislav Adamec spôsobil, že revolúcia prebehla bez kvapky krvi, teda “zamatovo”. Všetky ovácie za to však zožali disidenti v čele s Václavom Havlom, kňazom Václavom Malým, kňazom Josefom Hromádkom, kardinálom Tomáškom a ďalšími. Oprávnene? Títo ľudia iba “zlízali smotanu”, ktorú však vyrobil diplomatický a politický nadhľad a kľud vtedajšieho predsedu vlády.

V júni prináša ČTK tieto informácie: “Vo výzve Niekoľko viet sa hovorí o rešpektovaní oprávnených požiadaviek veriacich občanov.” Celý článok hovorí o hrozbách Vatikánu prostredníctvom Rádia Vatikán, že ak nedôjde k prijatiu dokumentu Niekoľko viet, a že vypísané požiadavky “nebudú plnené, dôjde ku kríze.” Ďalej je vysvetlené: “ ... Je dostatočne známa výzva k pozdvihnutiu nie Kristovho kríža, ale meča, krátko po rozhovore štátneho tajomníka kardinála Casaroliho s prezidentom ČSSR. ... O to práve ide ... umožniť niektorým cirkevným kruhom, aby sa znova stali značnou politickou silou. A rovnako ako tomu bolo pri politických bojoch o majetok a platoch kňazov, pri tzv. Nitrianskych slávnostiach atď. v dobe pred Mníchovom, sa tiež chceli stať znovu významným jazýčkom na politických váhach. Či dokonca takým určujúcim faktorom, akým boli v dobách tzv. Slovenského štátu. Pritom tu nejde vôbec o veriacich. Tí sa majú stať pešiakmi v ich kráľovskej hre. Preto pred viac než rokom inšpirovali tieto kruhy vznik aj tzv. Rezolúcie moravských katolíkov a niektoré ďalšie, v ktorých boli aj také požiadavky, ... ako je návrat cirkevného majetku. Je potrebné si pripomenúť, že ešte pred začiatkom predmníchovskej republiky bola katolícka cirkev v našom štáte najväčším pozemkovým vlastníkom a jedným z najvýznamnejších majiteľov priemyselných objektov, atď ... ” (ČTK, 5.6.1989)

10.12.1989 nastávajúci prezident menoval slovenského Mariána Čalfu predsedom Vlády národného porozumenia. V tejto vláde boli mená ako Ján Čarnogurský (rímskokatolícky aktívny stúpenec pápeža a člen rádu Nemeckých rytierov – viď. Katolícky týždenník č.1-2, 13.1.1991, str.9; č.38, 21.9.1997), Vladimír Dlouhý (absolvent jezuitskej katolíckej univerzity v Lovani v Belgii – viď. ČTK, 11.12.1989; príloha M.F. DNES, 14.10.1993, str.17-21) a Josef Hromádka (predseda ekumenie a aktívny stúpenec Ríma) a ďalší katolíci - napríklad za OF minister kultúry M. Uhde (L.N. 27.1.1998; Katolícky týždenník č.19, 11.5.1997, v ktorom o cirkevnej reštitúcii prehlásil: “Malo sa reštituovať všetko, čo reštituovať išlo.”) a pod.
Od polovice decembra sa v tlači objavujú správy o jednaní za zatvorenými dverami. Vatikán nikoho k informáciám nepúšťa. To je základné pravidlo pre úspešnú manipuláciu s prostými ľuďmi. Vďaka svojim prostredníkom vo vláde sa veľmi rýchlo dostali jezuiti do tlače, rozhlasu a televízie a obsadil rozhodujúce strategické miesta.
Okrem toho si začal Vatikán ústami svojich prisluhovačov na všetkých strategických miestach pozývať do Československa svojich chlebodarcov. 14.12.1989 prišiel Tomáš Baťa (ČTK, 15.12. 1989).
Dňa 17.12.1989 jednal predseda slovenského parlamentu v rámci ČSFR a miestopredseda vlády ČSFR Ján Čarnogurský s rakúskym ministrom vedy a výskumu E. Busekom. Čarnogurský a Busek hovorili o kresťanskodemokratickom založení Rakúska aj budúceho Česko-slovenska. Busek stále zdôrazňoval, že je predstaviteľom kresťanskej demokracie a navrhuje obdobu Marshallovho plánu, do ktorého by boli zapojené štáty susediace s Rakúskom (ČTK, 18.12.1989).

Katolícka cirkev si robí vlastnícky nárok na Čechy a Moravu (tiež Slovensko) z dôvodov reštitúcií. A čo patrí rímskokatolíckej cirkvi akehokoľvek štátu, je výsostným majetkom v prvom rade Vatikánu, a až potom toho dotyčného štátu. Z tohto drzého titulu si teda cirkev robí v Česko-slovensku čo chce, má k tomu dokonca plnú podporu a súhlas protivatikánskej vlády, ďalej prezidenta a štátnych úradov. Preto boli prijaté dva dôležité zákony. Rýchlym krokom vlády bolo vydanie zákona číslo 298 (298/1990 Zb) o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého zo dňa 19. júla 1990, ktorým bolo rímskokatolíckej cirkvi odovzdané veľké množstvo kláštorných komplexov z celého vtedajšieho Československa. Jeden kláštorný komplex však môže mať aj viac než desať samostatných budov. Ku každému kláštoru sa viaže veľa rôznych pozemkov: stavebné pozemky, rôzne parcely, záhrady, sady, lesy a polia. To všetko je súčasťou kláštorného komplexu a to všetko tiež bolo týmto zákonom cirkvi odovzdané.
Čo presne cirkev dostala, rieši príloha číslo 1 a číslo 2 k tomuto zákonu 298. Výpis majetku je tak rozsiahly, že v prílohe číslo 1 zaberá 10 strán formátu A4 popísaných drobným písmom. Celý zákon č. 298 je na stranách 1070 až 1080 Zbierky z roku 1990.
V rozsiahlosti však viac tento zákon predstihol “Doplnok” číslo 338 (338/1991 Zb), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 298/1990 Zb., o úprave niektorých majetkových vzťahov reholných rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého zo dňa 18. júla 1991. Jeho príloha číslo 3 zaberá plných 20 strán A4 formátu a cituje ďalšie množstvo cirkevných komplexov odovzdaných rímskokatolíckej cirkvi.
Obidva zákony sa dotýkajú výhradne rímskokatolíckej cirkvi a neriešia majetkové záležitosti nekatolíckych a protestantských cirkví.
Veľká väčšina českých a slovenských občanov si dodnes myslí, že rímskokatolícka cirkev (lebo stále sa dožaduje a kričí po majetku) ešte nič zo štátneho majetku nedostala a že všetky cirkevné pamiatky sú stále ešte v rukách štátu. Médiá túto domnienku v žiadnom prípade nevyvracajú a mlčky sa k tejto falošnej predstave Čechov a Slovákov prizerajú. Je to súčasťou vysokej hry rímskokatolíckych a jezuitských prostredníkov, aby si verejnosť stále myslela, že štát je voči cirkvi nežičlivý ako anticirkevná inštitúcia a že je teda skôr na strane proticirkevnej verejnosti než naopak.
Je až na počudovanie, s akým presvedčujúcim tónom sa jeden z najvyšších cirkevných činovníkov, kardinál Vlk, ktorý je najvyššou hlavou českej a dokonca aj celej európskej biskupskej pospolitosti, neustále sťažuje na zlé pomery medzi cirkvou a štátom. Ako nás informuje tlač, rozhlas, televízia aj katolícke periodiká, nie je opomenutá ani jediná príležitosť, aby na otázku o vzťahu medzi cirkvou a štátom nezaznelo z jeho úst niečo negatívneho.

Dňa 19. júla 1990 teda rímskokatolícka cirkev dostala prvú časť a 1. augusta 1991 druhú časť majetku. O koľko cirkevných komplexov išlo a koľko rehoľných rádov a kongregácií sa o ne rozdelilo sa dozvieme, keď si prečítame celkom tridsať strán všetkých troch príloh. Jednotlivé údaje sú zhrnuté do nasledujúcej tabuľky, zvlášť pre Českú republiku a zvlášť pre Slovenskú republiku:

ROK	Počet kláštorných komplexov odovzdaných mužským rádom a kongregáciám v ČR	Počet kláštorných komplexov odovzdaných ženským rádom a kongregáciám v ČR	Počet kláštorných komplexov odovzdaných mužským rádom a kongregáciám v SR	Počet kláštorných komplexov odovzdaných ženským rádom a kongregáciám v SR
1990	35	22	11	4
1991	51	62	28	52

ROK

Počet druhov mužských rádov a kongregácií

v ČR

Počet druhov ženských rádov a kongregácií

v ČR

Počet druhov mužských rádov a kongregácií

v SR

Počet druhov ženských rádov a kongregácií

v SR

1990

1991

Z tabuliek jasne vyplýva, že mužské rády a kongregácie v Československu dostali celkom 125 obsiahlych cirkevných komplexov a ženské rády a kongregácie v Československu dostali celkom 140 rozsiahlych cirkevných komplexov. Teda spolu 265 kláštorných komplexov, o ktoré sa už krátko po prevrate podelilo najmenej 34 druhov mužských reholí a najmenej 43 druhov ženských reholí z celej ČSSR. Nezabudnime, že nejde vždy o jednu budovu, ale že sú aj také prípady, keď kláštorný komplex má viac než desať budov. O pozemkoch, ktoré sú súčasťou týchto budov ani nehovoriac.
Varujúci je tiež počet rôznych druhov mužských a ženských reholí, ktoré sa behom jedného roka prudko rozrástli. Najviac na Slovensku. Každý reholný druh má však pod sebou ešte veľa rádovych pobočiek v rôznych mestách a krajoch alebo okresoch.
Pokiaľ teda hovoríme o druhu rádu, potom musíme mať na zreteli, že menujeme súčasne aj päť alebo viac rádov rovnakého mena, ktoré sú každý v inom kraji alebo meste. Preto počet druhov rádov neznamená úplný výpočet všetkých rádov pôsobiacich v Čechách a na Slovensku, ale je to vždy len ich jeden jediný konkrétny zástupca. Avšak ani tento zoznam jednotlivých druhov rádov nie je úplný. Príloha číslo 1 a 3 zachytáva iba tie druhy rádov, ktoré od štátu niečo dostali. Druhy rádov, ktoré v roku 1990 a 1991 nedostal nič, tu nie sú vymenované.
V Česko-slovensku v roku 1990 a 1991 patrili k mužským reholiam napríklad: Rád sv. Benedikta, Rád bratov kazateľov (dominikánov), Rád Menších bratov (františkánov, minoritov, kapucínov), Rád krížovníkov s červenou hviezdou, Kongregácia Bratov Najsvätejšej sviatosti (petrinov), Rád premonštrátsky, Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov), Saleziáni Dona Bosca, Tovarišstvo Ježišovo, Rád premonštrátov, Rád sv. Augustína, Rád cisterciánsky.

Už v roku 1991 “na predvianočnej audiencii pre Františka Halasa, prvého vyslanca ČSFR po znovunadviazaní diplomatických stykov medzi Apoštolským stolcom a Československom, žiadal Ján Pavol II. voľnú ruku pre cirkev pri jej činnosti výchovnej a charitatívnej. Vo svojej reči k nášmu veľvyslancovi vyjadril Ján Pavol II. želanie, aby štátne orgány čo najskôr vyriešili otázku navrátenia cirkevného majetku. Ďalej vyzdvihol význam náboženských slobôd ... to musí cirkvi umožniť, aby ... mala prístup k sdelovacím prostriedkom. ... »Cirkev nežiada slobodné vykonávanie svojej činnosti ako privilégium, ale chce v spoločnosti iba zaujať miesto, ktoré jej na základe dedičstva minulosti patrí.« ... Pripomenul, že naša republika má uprostred Európy zvlášť dôležité miesto.” (Katolícky týždenník č.5, 3.2.1991, str.5).

Ako sa to stalo, že pápež Česko-slovenskému štátu osobne alebo prostredníctvom biskupov diktuje, čo musí urobiť a čo nie?! Ako došlo k tomu, že sa katolicizmus už v ČSFR uhniezdil tak silno, že môžeme katolizáciu skôr očakávať než ju vylúčiť? Ako sa to stalo, že sa náhle rímskokatolícka cirkev stala najsilnejšou politickou silou v štáte? Celkom jednoducho: Prevratom ukrytým do rúcha afér financovania jednotlivých politických strán.
V súčasnej dobe naberá katolicizmus v oboch republikách na sile a speje k prevahe. Ak si to neuvedomíme včas, môžeme očakávať, že všetok majetok štátu sa stane postupne majetkom cirkvi, to je v skutočnosti - výsostným majetkom Vatikánu a že armáda, polícia, BIS, SIS a ostatné zložky štátnej správy potom prevedú také rozkazy, aké dostanú od svojich nadriadených, to je od dosadených tajných sprostredkovateľov Vatikánu. Zároveň je naprosto jedno, či sa to Vatikánu podarí už skoro alebo až za viac desiatok rokov. Rím ide za svojim cieľom ako buldog - pomaly, trpezlivo, ale vytrvalo.

Vráťme sa však k zákonom a k majetkovým ambíciám rímskokatolíckej cirkvi v Českej republike.
V priebehu ďalších rokov existovali snahy niektorých ľudí z parlamentu tento zákon pre rímskokatolícku cirkev znova doplniť a rozšíriť o ďalší štátny majetok, čo sa ovšem nepodarilo presadiť.
Avšak minister kultúry, J. Talíř (KDU-ČSL), rímsky katolík (Katolícky týždenník č.8, 23.2.1997; č.49, 7.12.1997; č.36, 7.9.1997; č.6, 9.2.1997; č.4, 26.1.1997; č.22, 31.5.1998, Perspektívy) dosiahol neskôr to, že spolu s ďalšími ministrami a svojimi námestníkmi pripravil v roku 1996 k reštitúcii pre rímskokatolícku cirkev veľké množstvo ďalších budov a priľahlých pozemkov. Celkom je to najmenej 5.000 položiek, ktoré Ministerstvo kultúry vytipovalo v spolupráci s rímskokatolíckou cirkvou.
K reštituovaným položkám patria aj verejné inštitúcie ako napríklad domovy dôchodcov, ústavy sociálnej starostlivosti, učňovské strediská, liečebne, nemocnice, detské domovy, galérie, múzeá, ambasády, školy, všetky univerzity, hrady, zámky, baziliky, divadlá (napr. v Karlovych Varoch) a ďalšie. Teda objekty, ktoré sú určené pre celú verejnosť Českej republiky (obdobne sa tak stalo aj na Slovensku. To poďakovanie pápeža Benedikta XVI. Slovensku a ako sa správa k cirkvi v súčasnosti pri návšteve prezidenta Gašparoviča to plne potvrdzuje). Tých položiek je toľko, že mnohí majitelia týchto majetkov ani netušia, že si na ten či onen objekt robí nárok cirkev.
Verejnosť môže stále zreteľnejšie pozorovať boj cirkvi o štátny majetok. Môže vidieť, ako napríklad s reštitúciou súvisí aj likvidácia nemocníc, aby “zanikol dôvod” držať nemocničný majetok (budovy a pozemky) a bolo tak umožnené, aby sa o ne cirkev prihlásila a dostala ho do svojho vlastníctva.
Pochopiteľne, že to nie je vlastníctvo českej katolíckej cirkvi samotnej, ale predovšetkým vlastníctvo Vatikánu v zmysle jeho priameho cirkevného majetku, ale spravovaného českou katolíckou cirkvou. Túto skutočnosť si stále málokto uvedomuje !

Spomeňme si preto na obdobie Francúzskej revolúcie. Tam prvým ťahom jezuitov bola úplná devastácia Francúzska ako po stránke finančnej tak aj hospodárskej. Spomeňme si na hospodársku devastáciu protestantského Nemecka alebo nekatolíckeho Balkánu. A to isté prebieha teraz aj u nás v Česku a na Slovensku. Podľa plánov je nutné, aby sa ľudia nemohli pri zavádzaní definitívnej katolizácie o nič oprieť. Cieľom je preto spôsobiť stav rovnaký, ak nie ešte horší, než aký je teraz napríklad v Rusku, ktoré stojí taktiež pred katolizáciou (ako sa o to usiloval Ján Pavol II., vraj na želanie Madonny, ktorá sa zjavila vo Fatime...).
Pre prípad konfliktov medzi občanmi a rímskokatolíckym systémom je u každého štátu naplánovaný vojnový stav a veľmi sťažené životné podmienky - ako napríklad: slabá lekárska civilná pomoc (ale rýchla cirkevná lekárska pomoc), ďalej obmedzenie slobody cestovania u všetkých, u ktorých nebude dovolená sloboda pohybu, ďalej sťažené zásobovanie (pre nedostatočnú dopravu), poštová cenzúra, pozorovanie detí všetkých slobodne uvažujúcich ľudí zo strany školských úradov (v tej dobe už majú byť úplne pod mocou rímskokatolíckej cirkvi), ďalej celková bieda, hlad a chudoba medzi prostými ľuďmi, žiadne možnosti odvolánia sa k súdom a pod. Štáty musia byť pre také okolnosti naprosto ochromené - paralyzované po všetkých stránkach.
Tento stav, ktorý sme mohli v malom dokonca vidieť nedávno u srbských obyvateľov, je reálnou vecou a pokiaľ to obyvatelia každého štátu dovolia a podcenia a budú to svojou apatiou k cirkevnému dianiu naviac pápežskej stolici uľahčovať, hrozí, že sa dočkáme naplnenia katolizácie už v prvom desaťročí 21. storočia. Tomu má podľa plánov jezuitov pochopiteľne predchádzať plnohodnotný, štátom ničím nepodmieňovaný konkordát s Vatikánom. Taká situácia českému aj slovenskému štátu skutočne hrozí.
Len si napríklad všimnime, čo sa deje so štátnym školstvom. Platy učiteľov a morálka žiakov rapídne klesá. Sotva kto však tuší, ako likvidácia štátneho školstva presne cirkvi nahráva. Dá sa očakávať, že bude stále viac cirkevných škôl, ktoré ponúknu učiteľom lepšie platené miesto a lepšie vyučovacie podmienky. Žiakom ponúknu vyučovanie v prostredí s lepšou “morálkou” triedy a s určitým “lepším”, cirkevným vyučovacím programom (v skutočnosti s jezuitským režimom). Desatoro tu bude plne zneužité ako pláštik “vysokej morálky” cirkevných zásad v triedach. Bude sa argumentovať, že “morálka” v triedach je oveľa vyššia, než je v štátnych školách. Takto to totiž robili jezuiti v školstve aj v histórii všade tam, kde došlo k stretu medzi štátnym a cirkevným školstvom. Podľa rôznych informácií môžeme povedať, že hlavne z tohto dôvodu prebieha devastácia štátnych českých a slovenských škôl a jeho personálu zo strany predchádzajúcich ministrov. Rodičia dajú radi osem a viac tisíc korún za “morálnu” cirkevnú výchovu svojich detí. Povedia si, že radšej oželia dovolenku, ale že svojim deťom dajú cirkevné vychovanie, než aby boli v prostredí gaunerov v štátnych školách.
Uvedomujú si však rodičia, že ich deti potom budú stále viac a viac vystavované vplyvu jezuitov (oficiálnym alebo tajným), ktorí ich budú vyučovať a že ich skrytou demagógiou povedú k jezuitskému rádu a k nasledovaniu rímskokatolíckej cirkvi? Uvedomujú si títo rodičia, že budú svoje ratolesti každodenne vystavovať skrytému pohansko cirkevnému násiliu na ich vlastnú slobodnú vôľu?
O jezuitskom pedagogickom zbore, ktorý bol predtým bežnou záležitosťou cirkevných škôl, hovorí napríklad starý jezuitský kňaz, doteraz pracujúci v duchovnej správe: “Bol som vtedy profesorom náboženstva na biskupskom gymnáziu v Brne a zároveň spirituálom malého seminára. Profesorský zbor sa skladal väčšinou z rádových členov Tovarišstva Ježišovho. Riaditeľom bol tiež jezuitský kňaz, dr. ...” (viď Katolícky týždenník č.8, 22.2.1998).
Štátne školstvo má podľa jezuitských plánov a s podporou rímskokatolíckych ministrov upadať stále viac, aby cirkevné školy mohli narastať. Sotva to bude náhoda, že od prevratu spravujú naše školstvo “kresťanskí” ministri (v Čechách napríklad Piťha, Pilip, Gruša a ďalší). Každý z nich svojim nenápadným dielom prispel k uškrteniu štátneho školstva a k rozvoju školstva cirkevného.
Nepozorujeme vari to isté tiež v oblasti nemocníc? Ako sa likvidujú nemocnice, štátne zdravotníctvo, práve tak se likviduje aj školstvo. Sotva kto uverí, že to nie je zámerné, ale iba náhodné”.
Od prvopočiatku svojho vzniku rádová činnosť jezuitov spočívala v dobročinnej práci a humanitárnej pomoci zvlášť v nemocniciach. Týmto spôsobom sa dostávali do bezprostrednej blízkosti veľmožov, biskupov, kardinálov, kniežat a panovníkov a nepozorovane tak mohli plniť svoje tajné plány a zámery v prospech Vatikánu, lebo nemocnice a hlavne samotné choroby sužovali chudobných i majetných, nízko aj vysoko postavených ľudí. To boli a sú vždy ideálne podmienky k nenápadnému naplňovaniu vatikánskych zámerov na ovládnutie hlavne mocných a bohatých, aj keď sa to niekomu bude zdať ako nemožné. Človek v núdzi, chorobe a v bolesti je však ochotný sľúbiť, odkázať, alebo podpísať čokoľvek. Preto najväčšie úspechy dosahujú práve pod pláštikom humanitárnej a zdravotnej pomoci v každej dobe.

Podľa plánov je dôležité, aby boli rodičia sami ekonomicky prinútení dať svoje deti do cirkevných škôl. Preto bude stále viac bežné, že budú musieť ich deti dochádzať každý deň do štátnych škôl aj desiatky kilometrov od domova... Potom bude rodičom cirkevná škola v blízkosti bydliska pochopiteľne prijateľnejšia než štátna. Aké jednoduché, prosté a účinné...!
Rovnako tak účinná je aj katolizácia tých gymnázií, ktoré sú v okrese jedine. Cirkvi nikdy nejde o katolizáciu stredných odborných škôl, lebo technikov nepotrebuje. Cirkev potrebuje hlavne právnikov, doktorov, učiteľov, tlmočníkov, prekladateľov, magistrov, humanistov, sociológov, filozofov atď. A práve pre tieto profesie je gymnázium vstupnou bránou. Ak je gymnázium, ktoré je jediné v celom širokom okolí, prehlásené za cirkevné, majú jezuiti vyhraté. Rodičom nezostane nič iného (ak nechcú, aby ich deti cestovali do susedného okresu), než prihlásiť dieťa na cirkevné gymnázium. Takto katolizácia prebieha bez toho, aby ktokoľvek niečo násilného na tom spozoroval.
Tieto metódy boli už v mnohých štátoch veľakrát overené. Siete katolíckych škôl a univerzít sa bude v celom bývalom východnom bloku rozrastať stále viac a viac, lebo: “európske katolícke univerzity ponúkajú pomoc pri obnovovaní siete katolíckych vysokých škôl v krajinách východnej Európy.” (Katolícky týždenník č.23, 9.6.1991, str.5)
Ale aj v štátnom školskom sektore sa predpokladá a kladie stále väčší dôraz na cirkevný vplyv. Len si povšimnite napríklad detské školské čítanky a použitú literatúru, z ktorej sú do nej vložené texty. Ide vždy o katolícke ročenky, životopisy “svätých”, výroky pápežov alebo o katolícke spisy o živote pápežov (viď Čítanka pre 4. ročník ZŠ, nakl. Fortúna). Tuto čítanku dokonca musia už používať čiastočne aj tretie ročníky ZŠ...

Veľa ľudí je vo veľkej neistote, keď sa hovorí o budúcnosti bez fungujúceho školstva, fungujúcich nemocníc, existujúcej riadnej doprave, bez zabezpečenia pred krádežami vkladov v bankách a bez riadneho zabezpečenia lacnými domácimi potravinami. Veľa ľudí si tieto súvislosti hmlisto uvedomuje ale, ako sme už poznamenali, len veľmi málo ľudí jasne a ostro vidí súvislosti medzi týmto všetkým a budúcou pripravovanou katolizáciou štátov bývalého východného bloku a napokon celého sveta.

Ľudstvo prekročilo prah 21. storočia a 33 000 oficiálnych členov tovarišstva pracuje po celom svete vo funkcii personálu a veliteľov skutočne tajnej a nesmierne početnej armády. V ráde tovarišstva sú čelní predstavitelia politických strán, vysoko postavení úradníci, vojenskí generáli, sudcovia, lekári, vysokoškolskí profesori atď., a všetci vynakladajú najvyššie úsilie na to, aby vo svojej oblasti uskutočnili ”Opus Dei - Božie dielo”. V skutočnosti však nejde o Božie dielo, ale o plány pápežstva. Stačí si len uvedomiť ciele jezuitského rádu a súčasne sledovať svetovú politiku z čo najobjektívnejších zdrojov a čitatelia budú sami prekvapení, koľko jezuitov alebo ich prívržencov sa pohybuje vo svetovej politike, vo svetovej a domácej ekonomike a kultúre alebo sú vedúcimi či hovorcami, prípadne poradcami rôznych svetových aj domácich organizácií alebo charitatívnych spoločností. Žiadny štát ich mocenským záujmom doteraz neušiel. Ani ten najchudobnejší, ani ten najmenší, ani ten zdanlivo najbezvýznamnejší.

Poznámka: V epilógu sú použité myšlienky a citáty z knihy „Tajné dejiny jezuitov“, ktorá poukazuje na jezuitskú politiku Ríma a ukazuje najširšie súvislosti práve preto, aby si každý pri jej čítaní uvedomil, že všetko, čo sa teraz deje v Čechách, na Slovensku a inde vo svete, má svoje korene hlboko v rímskokatolíckej cirkvi a má svoje priame súvislosti s dnešnou politikou Vatikánu.

Vatikán prijal prezidenta SR

Analýza horoskopu

Záujmy pápeža a Vatikánu