Biblia je dielom človeka, nie Boha. Vytvoril ju človek a je to historický záznam o búrlivých časoch minulosti. Biblia prešla nespočetným množstvom prekladov, dodatkov a opráv. Preto definitívna verzia tejto knihy neexistuje.
Mnoho nezmyslov a protichodných súvislostí, ktoré nachádzame v Biblii, bolo do nej vnesených pri jej prekladaní. Napríklad Betlehemská hviezda (kométa ?), mala zvestovať narodenie Ježiša Krista. Dávno však predtým proroci ohlasovali príchod Mesiáša. Z historických dokladov však nevyplýva ani z jednej písomnej správy Kristove narodenie. Zmienka o Jeho narodení sa nachádza až v evanjeliách sv. Matúša a sv. Lukáša. Bol to niekoho zámer ?
Evanjelium Matúša (1:1) začína: „Kniha rodu Ježiše Krista syna Davidova, syna Abrahamova... “ A pokračuje (2:1, 2) „Když se pak narodil Ježiš v Betlémě Judově za dnú Herodesa krále, aj, mudrci od východu slunce vypravili se do Jeruzaléma. Řkouce: Kde jest ten narozený král Židovský ? Nebo viděli jsme hvězdu jeho na východu slunce, a vypravili jsme se klaněti jemu.“
Evanjelium Lukáša (1:30, 31) hovorí: „...I řekl jí anděl: Neboj se, Maria, nebo jsi nalezla milost u Boha. A počneš v životě, a porodíš syna, a nazúveš jméno jeho Ježiš...“
Na tomto mieste sa žiada položiť si otázku: „Prečo sa vybrali na ďalekú cestu práve mudrci od východu „? Odpoveď a objasnenie tejto záhady spočíva v tom, že Ježiš podľa rodokmeňa nebol čistokrvný Žid (porovnaj Matúš: 1:1., Knihu Ruth, Biblický slovník str. 436/7 - Moáb). Jedna z pramatiek kráľa Davida, teda i Ježiša - Ruth, bola moabitská žena. Napriek tomuto faktu v biblii sa Židia ešte i dnes odvolávajú na čistotu rasy od čias Dávida...
Preto návšteva, poklona a obdarovanie novorodenca kráľovskými darmi zo strany pohanských mudrcov nebola vôbec náhodná. Naopak, pohanskí mudrci z východu prišli zvestovať svoju rodovú príbuznosť a nadviazať v dávnych dobách prerušené vzťahy... V Ježišovom živote sú potom i neskôr zjavne sympatické vzťahy s pohanmi. Dokonca aj vtedy, keď sa naplnil Jeho osud, museli pritom asistovať pohania a vtedy sa ukázal oveľa priaznivejší zjav a prístup Piláta, než židovského veľkňaza Kaifáša.
Ježiš Kristus bol historickou postavou s obrovským vplyvom. Bol to najzáhadnejší a najinšpirujúcejší vodca všetkých čias. V tom historickom čase keď žil, bol však zjavom človeka, ktorý zapadal do všedností. Zdá sa, že ani jeho učenie a napokon potupná smrť sa nestali takou udalosťou, ktorá by si bola zasluhovala písomné podchytenie. V Rímskej ríši sa za svojho krátkeho života nedostal takmer do povedomia, lebo Jeho význam bol skôr miestny. A predsa, Publius Lentullius ho opísal cisárovi Tiberiovi (14-37, narodený 42 pred n. l. ) ako plavovlasého človeka s jasnými očami a rovným nosom, čím sa zrejme musel až priveľmi odlišovať od vtedajšej židovskej populácie...
Zo súčasného presného prekladu evanjelií vyplýva, že posledný židovský kráľ Herodes povolal všetkých svojich popredných kňazov, mudrcov – astrológov a učiteľov ľudu, aby mu vysvetlili, kde by sa mal Ježiš narodiť, a čo znamená Betlehemská hviezda, ktorú v tom čase nikto z nich nevidel. Židovskí astrológovia podľa proroctiev usudzovali, že príchod ich Mesiáša (nie Ježiša) ohlási konjunkcia dvoch planét - Jupitera a Saturna. Pozadie tejto biblickej správy tvorí vzácny úkaz trojnásobnej veľkej konjunkcie týchto planét v súhvezdí Ryby. Z výpočtov vyplynula iba jedna takáto možnosť a to od júna do decembra roku 7 pred n. I. Výklad bol podľa dobovej symboliky takýto: V zemi Amurru (znamenie Ryby) sa narodí kráľ (Jupiter) ochranca Židov (Saturn). Táto troj-konjunkcia je doložená správou na klínopise - hlinenej tabuľke, ktorú v roku 1925 objavil archeológ P. Schnabel v Sippare pri Eufrate. Podľa týchto faktov Betlehemská hviezda neexistovala a išlo o výklad astrologickej konštelácie. Áno, aj...
Vieme, že raní kresťania zobrazovali Krista v podobe Ryby. Tomuto znameniu vládne Jupiter (vystriedal ho po objavení Neptún). Troj-konjunkcia môže znamenať Jupiter, Saturn a Saturn (ochranca Židov).
Uvažujme spolu: Saturnus Saturnus prepíšeme v skrátenej forme: Satur (nus Saturnus), v slabikách „satur" sa nám objavuje grécke slovo „sóter", ktoré sa rovná latinskému slovu „salvator“, a ktoré nám označuje vykupiteľa...
Skúsme si planétu Saturn napísať aj týmto spôsobom: (Satur) nus Satur (nus). Potom v slabikách „nus Satur“ zaznieva latinské slovo „nascitur", čo v preklade znamená - narodí sa...
Pokračujme však v lúštení rébusu ďalej: (Saturnus S) aturnus v zostávajúcich slabikách „aturnus" sa nachádza latinské slovo „aeternus", čo v preklade znamená večný... Preskupením písmen sme dostali tri latinské slová, resp. vetu: Salvator aeternus nascitur, čo znamená: „Večný vykupiteľ sa rodí“. Ježišovo narodenie bolo teda vopred predurčené, ohlásené a nebeskými znameniami potvrdené.
Spomenul som už, že nie všetko bolo v Biblii správne preložené. Reálne pripustime, že text z Nového zákona: „...Ježiš sa narodil z Panny (ženy)...“ mal správne znieť takto: „Ježiš sa narodil v súhvezdí a v znamení Panny (ktoré vtedy ešte splývali) rovnako, ako jeho matka – v období jesennej rovnodennosti. Alegória je tu až priveľmi jasná – preto matka zostala až do smrti ako „panna“ aj po pôrode Ježiša ! To by objasnilo raz a navždy rozpor medzi cirkevnou dogmou a skutočnosťou. Tejto interpretácii sa však Cirkev vyhýba ako čert svätenej vody, alebo jej taký výklad v zažitej dogme ani na um neprišiel !
Evanjelia tvrdia, že keď sa kráľ Herodes dozvedel o narodení nového židovského kráľa, dal príkaz na vyvraždenie všetkých betlehémskych detí do veku dvoch rokov. Anjel sa zjavil vo sne Jozefovi a prikázal mu ujsť s Máriou a dieťaťom do Egypta...
Historické fakty však jasne hovoria, že kráľ Herodes zomrel štyri roky pred narodením Krista. Uvedený „omyl" prekladu biblie, nedostatok zachovaných písomných správ o narodení Krista atď., bol zámerne daný do rozporu pre nástup nového náboženstva - raného kresťanstva. V tom čase bol reformovaný aj kalendár. Rozpor štyroch rokov medzi narodením Krista a úmrtím Herodesa nebolo tak ťažké ustáliť, keď zoberieme do úvahy, že od narodenia – v znamení Panny do znamenia Kozorožca sú rovné štyri mesiace. Predpokladajme, že sa tak udialo z čisto praktických dôvodov, ktoré až v súčasnosti zohrávajú dôležitú rolu. Myslíte, že v tej dobe bolo také nemožné urobiť posun Kristovho narodenia od jesennej rovnodennosti k zimnému slnovratu ? (Napríklad, stačí k tomu, aby v horoskope narodenia Ježiša bola urobená zámena Slnka s Bodom šťastia – viď pokračovanie 2. časti).
V kresťanstve nie je nič pôvodné... Vezmime si do rúk bibliu a skúsme spolu hľadať presný čas narodenia Ježiša. Traduje sa, že Ježiš sa narodil o polnoci z 24. na 25. decembra. Avšak, aj predkresťanský boh Mithra - nazývaný Boží syn a Svetlo sveta - sa narodil 25. decembra, zomrel, bol pochovaný v skalnom hrobe a o tri dni vstal z mŕtvych... V ten istý deň - 25. decembra sa narodil aj Osiris, Adonis a Dionýzos. Keď sa narodil Krišna, dostal rovnako ako Ježiš zlato, kadidlo a myrhu...
Biblia tiež hovorí, že v čase narodenia Ježiša sa na nebi ukázal neobvyklý astronomický úkaz, tzv. „hviezda betlehemská“. Na východe bola vraj hviezda veľmi jasná a preto neušla pozornosti mudrcov – astrológov z východu. Pomocou výpočtov zistili, že za tejto konštelácie sa narodí nový kráľ židovský. Preto sa vybrali na cestu, aby sa mu poklonili „...A aj, hvězda, kterouž byli viděli na východu slunce, předcházela je, až i přišedši, stála nad místem, kdež bylo děťátko...“
Aká to bola hviezda, ktorá sa rýchle pohybovala a potom zostala stáť? Čo sa už o tejto hviezde všetko popísalo. Koľko sa len o nej astronómovia a astrológovia nedohadovali... Jedni tvrdia, že to bola Halleyova kométa, ktorá sa svojím zjavom najviac podobá vlasaticiam, ako sú kreslené nad betlehemskými jasličkami. Iní tvrdla, že to bola nová kométa, ďalší zase, že len obyčajná alebo veľká konjunkcia Jupitera a Saturna...
Ak biblia uvádza, že hviezda išla pred mudrcmi, poukazuje to jasne na planétu. Aj zmienka, že hviezda zostala „stáť“, je toho dôkazom. Planéty totiž zostávajú zdanlivo stáť na jednom mieste v okamihu, keď sú stacionárne a nastáva tzv. spätný pohyb. Z astronómie vieme, že v našej slnečnej sústave máme dve jasné planéty, a to Venušu a Jupiter. V biblii sa však píše, že táto jasná hviezda bola na východe Slnka. Východ Slnka v astrológii znamená miesto Jarnej rovnodennosti. Biblia uvádza, že Kristus sa narodil o polnoci, lebo táto hviezda zostala stáť v polnočnom bode - inými slovami kulminovala. Ale potom to nemohla byť Venuša, lebo tá sa môže pohybovať len v blízkosti Slnka - raz ako zornička, inokedy ako večernica. Zostáva teda iba Jupiter. Keď táto planéta kulminovala polnočným bodom, bol práve nultý stupeň súhvezdia Barana. Ak je u nás polnoc, u našich protinožcov je poludnie. Práve tak je Jesenná rovnodennosť v presnej opozícii s Jarnou rovnodennosťou. Tu niekde je teda správny dátum narodenia Ježiša Krista - narodil sa v čase Jesennej rovnodennosti, keď Slnko vychádza zo súhvezdia Panny a vstupuje do súhvezdia Váh. Preto sa mylne interpretuje, že Ježiš sa narodil z Panny – namiesto v súhvezdí a znamení Panny. Keď teda vieme, že Ježiš sa narodil okolo 23. septembra, prečo oslavujeme Jeho narodenie v čase zimného slnovratu? Vysvetlenie je už dobre historicky doložené a známe. Kresťania boli v tej dobe vo veľkej menšine a museli sa prispôsobiť pohanom, ktorí oslavovali zimný slnovrat.
Až v roku 354 n. I. vydal pápež Liberius výnos pre všetkých kresťanov, aby predvečer pohanského sviatku zimného slnovratu sa stal sviatkom oslavy narodenia človeka, ktorého údelom bolo spasiť ľudstvo. Preto sú a zostali Vianoce oslavou zimného slnovratu.
