Do Európskej únie národy vkladajú svoje nádeje a osudy, pričom si neuvedomujú, že sa zároveň "dobrovoľne" zaväzujú plniť hlavne zákony, ktoré im EÚ bude diktovať, resp. vnucovať cez ich prezidentov a vlády, v zmysle budúcej svetovlády. Preto je naivné domnievať sa, že národné identity nebudú dotknuté, napr. školstvo, kultúra atď. Európska únia má ako odpoveď pre túto oblasť pripravené silné argumenty - voľný pohyb pracovných síl a unifikáciu výroby... Ľudia budú musieť mať rovnaké profesijné danosti, ovládať jazyk a zvládnuť technologické procesy. A k tomu bude potrebné podriadiť aj školskú výchovu na určitý stupeň štandardizácie. Avšak kde bude hranica štandardizácie školstva a odkiaľ bude možné naplno rozvíjať regionálne a národné systémy, to nie je určené, ba ani priestor na rozvoj a uplatnenie prirodzenej ľudskej individuality. (PROTOKOLY v 15. sedení o tom hovoria toto: "Gojom sme nasadili do hláv ďalšiu hlúposť, totiž predstavu, že individualita človeka musí zaniknúť v kolektíve... Pravdou však je, že už od počiatku sveta príroda vytvorila každú bytosť odlišnú od inej len preto, aby mohla vyjadriť svoju individualitu".)
V Maastrichte sa vraj šéfovia štátov a vlád vtedajších dvanástich štátov Európskeho spoločenstva dohodli o založení EÚ. Avšak prieskumy verejnej mienky takmer vo všetkých štátoch vtedajšieho Európskeho spoločenstva jasne ukázali nezáujem a nesúhlas pre toto politické zjednotenie. Preto možno právom položiť otázku, či títo zástupcovia boli vôbec demokraticky zvolení a oprávnení voličmi rozhodnúť o národoch, ktoré zastupovali?!
Odpoveď na túto otázku nám dáva vojnový rok 1944, kedy sa na knižnom trhu objavil zborník s názvom: „Regionalism and World Organization. Postwar Aspects of Europes Global Relationships. A Symposium of the Institute on World Organization, Washington DC, 1944 (v preklade: Regionalizmus a organizovanie sveta. Povojnové aspekty globálnych vzťahov Európy. Sympózium inštitútu pre organizovanie sveta). Vydal ho M. B. Schnapper a obsahuje príspevky desiatich autorov (napr. okrem vydavateľa to boli: Arnold Brecht, Adolf B. Drucker a Oscar Jászi... Žiaden z nich nebol rodený Američan ani Brit), ktorí v roku 1944 spoločne ani jednotlivo, neboli šéfmi vlád ani hlavou niektorého z európskych štátov. Polovica z nich však bola občanmi USA a ostatní európski emigranti, ktorí utiekli pred rasovými zákonmi. Z toho vyplýva, že nemali žiadne poverenie ktoréhokoľvek európskeho štátu, ba ani v nich nezastávali žiadne vládne miesta! Práve na tomto sympóziu odznel tento výrok: „Ak chcete odstrániť národné armády a spojiť Európu hospodársky a sociálne v jeden celok, potom je zrejmé, že k tomu potrebujeme nejakú vhodnú európsku autoritu.“ Táto veta vyslovená jedným zo samozvancov a vynikajúcich politológov, sociológov a ekonómov (insidrov) vo Washingtone počas II. svetovej vojny, by mala stačiť každému ako dôkaz, že o Európskej únii nebolo rozhodnuté v roku 1992 v Maastrichte a už vôbec nie hlavami štátov a vlád dvanástich „suverénnych“ európskych štátov...!
Vznik symbolov USA a Európskej únie
V každom vytvorenom symbole v staroveku, novoveku, či v súčasnosti, je zatavená myšlienka buď náboženská, politická alebo nejakej sekty, spoločnosti či hnutia, v ktorom je zhutnená magická sila. V symbole zakliata myšlienka evokuje mysle ľudí, ktorí sú naverbovaní do týchto združení a pod jeho velenie. Táto magická sila vložená od prvopočiatku do určitého symbolu je v podstate nesmrteľná. Samotný symbol síce môže byť zničený a zabudnutý, ale v latentnej - "nič" nehovoriacej podobe pretrvá stáročia a dokáže oživnúť aj po tisícročiach. Ak je symbol "oživený" v pôvodnej podobe, povstane i jeho pôvodná myšlienka a magická sila odznova.
Každý symbol stráca svoju silu vtedy, keď je jeho tajný zmysel odhalený. V symbole je zakliate buď dobro alebo zlo. Ak je tajný význam symbolu vynesený na svetlo božie, odhalí sa i jeho skrytá pravda, ktorá túto magickú silu dokáže s pomocou ľudského umu a intelektu oslabiť alebo celkom eliminovať. Tým stráca svoj ezoterický význam a evokačnú silu pre ľudí. Pokiaľ je však v symbole zakódovaná pravda pre nepovolaných ľudí, ktorí by ho dokázali už pri jeho zrode zničiť, potom ani jeho význam v plnej nahote nestráca na magickej sile, ba naopak, ešte viac bude ochranou určitej skupiny ľudí alebo národa, ktorý ho stvoril.
V Bavorsku bol dňa 1.5.1776 založený prísne tajný spolok - rád lluminátov, čiže osvietencov, ktorý si vytkol za cieľ zbúrať každú autoritu občianskú aj náboženskú. Zakladateľom bol Adam Weishaupt, profesor bavorskej univerzity v Ingolstadte a jeho krycie meno bolo Spartakus. Svoju filozofiu čerpal od J. J. Rouseaua a hlásal, že vládcovia a národnosti musia zmiznúť, že človek niesmie poznať iný zákon, než veľkú knihu prírody, a že revolúcia musí byť dielom tajných spoločností. O revolúcii hlásal: "Ak je zámerom všeobecná revolúcia, všetci členovia spoločnosti (tajnej) smerujúcich k rovnakému cieľu a podporujúce jedna druhú, musia nájsť prostriedky, aby bez akéhokoľvek zdania násilných opatrení a nepozorovane ovládli nielen vyššie a významnejšie triedy v každom štáte, ale aj všetky národy, všetky náboženstvá, aby vštepili všade rovnakého ducha a aby v tichosti, ale čo najúčinnejšie viedli rozptýlené obyvateľstvo krajin k rovnakému cieľu."
Na ostrove Jekyll sa koncom roku 1910 konala tajná schôdza pre prípravu Federálneho rezervného systému. Niekomu sa bude zdať absurdné spájať mená Rothschilda, Rockefellera a Trockého so socializmom, ale všetkým trom slúžil len ako prostriedok na dosiahnutie určitého cieľa. Nešlo im o to, aby zlepšili osud robotníkov v USA, ale o to, aby získali kontrolu nielen nad čo najväčšou časťou výrobných prostriedkov, ale aj nad rozdeľovaním vyrobených statkov.
Ako prvý prišiel s myšlienkou socializmu Žid – plukovník House. V roku 1912 vyšla jeho kniha „Philip Dru, administrátor“, v ktorej sa vyslovuje pre „socializmus“, o ktorom sníval K. Marx (vl. menom Mardochaj).
Na ceste k tomuto socializmu predpokladá plk. House dva najdôležitejšie kroky:
1) zavedenie progresívnej dane z prijmu, 2) zriadenie ústrednej štátnej banky, ktorú tiež požaduje bod 5. desatora Komunistického manifestu, ktorý znie:
„Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom.“
V USA bol zavedený federálny systém v roku 1913. Dovtedy malo právo vydávať bankovky celý rad bánk, ktoré podliehali zákonodárstvu jednotlivých štátov. Paul Wargurg a jeho spolupracovníci upravili ceduľové bankovníctvo tým spôsobom, že práva emisie bankoviek boli sústredené u tzv. federálnych bánk, ktoré sú súkromnými podnikmi, teda – insidrovskými. Názov „Federálna rezervná banka“ si vymysleli insidri a nie je to žiadny bežný ekonomický pojem.
Federálny rezervný systém USA kontroluje zaobstarávanie peňazí a úrokové sadzby, čím manipuluje celým hospodárskym dianim. Vyvoláva infláciu alebo defláciu, rozkvet alebo krízu (haussu alebo baissu – hebr.), podľa vlastného uváženia ženie burzu buď nahor alebo dolu. Federálny systém je tak mocný, že členom Kongresu - Wrightpatman predseda House Banking Committe povedal: „V Spojených štátoch sú v skutočnosti dve vlády. Jedna je riadne zostavená... a potom máme nezávislú nekontrolovanú a nekoordinovanú vládu Federálneho rezervného systému, ktorá vládne finančnou silou, podľa ústavy vehradenou Kongresu...“ (možno si prečítať v k nihe INSIDRI od Cary Allena).
Insidri z CFR začali celým svojim úsilím otvárať hneď po revolúcii (1917 - VOSR) komunistické Rusko svetu Spojených štátov. V tých časoch však bola verejná mienka natoľko popudená proti boľševikom a ich barbarstvu, že sa oficiálna vláda nemohla riadiť úmyslami CFR. Preto USA až do roku 1933 boľševikov oficiálne neuznávali. Medzitým sa sovietske hospodárstvo zosypalo na hromadu trosiek a obyvateľstvo hladovalo. Komunizmus by sa bol zrútil, keby mu neboli pomohli insidri (pretože išlo o experiment – pretvoriť Rusko na prvý slobodomurársky štát v Európe. Všesvetový insidrovský štát je plánovaný ako štát socialistický !!!)
Boľševizmus bol chránený pred zrútením Herbertom Hooverom (insider CFR a prezident USA v rokoch 1929 až 1933). Ten zaobstarával peniaze a potraviny, ktoré si Lenin a jeho boľševici privlastnili pre svoje vlastné ciele. Tak sa im podarilo uskutočniť podmanenie hladujúcich roľníkov, ktorí dovtedy kládli odpor novým mocipánom. Zatiaľ, čo Hooverove „humánne“ gesto zachraňovalo sovietsky režim, panoval v sovietskom hospodárstve úplný chaos. A tu vstúpili do akcie insidri: Rockefeller, Harriman a Vanderlipp. Jedným z prvých bol Vanderlipp. – Rothschildov agent – spiklenec a prezident Rockefellerovej National City Bank, ktorý prirovnával Lenina (vl. menom Uljach Ben Elizar – Uljanov) k Georgovi Washingtonovi (?!).
Insider Herbert Hoover riadil počas I. svetovej vojny, ale aj po nej, vyživovaciu pomoc pre Belgicko, Nemecko, Rakúsko a Rusko.
Symbol dolára sa skladá z písmena „S“ a znamená – SLOBODA...
V ezoterickej reči je v písmene tiež zakódovaný Sionizmus a Slobodomurárstvo. Dve kolmé priamky cez písmeno „S“ na jednej strane
vyjadrujú ROVNOSŤ... V skutočnosti však kolmice určujú dve cesty vedúce k víťazstvu. Tá prvá je cesta Sionistov a druhá cesta Gojov. Tieto cesty sú vlastne rovnobežky, ktoré sa nikdy nemôžu spojiť. Preto tajné BRATSTVO jestvuje len medzi sionistami a slobodomurármi. Ide o dva rôzne svety, ktoré navzájom rozdeľuje náboženstvo, politická ideológia a cieľ. Písmeno „S“ tvorí v hornej polovici polkruh, ktorý predstavuje západnú sféru a v dolnej polovici východnú sféru svetového finančného vplyvu – teda rozdelenie sveta. Bohatý kapitalistický Západ a chudobný socialistický Východ.
Zároveň v tomto rozdelení spočíva aj hlavný dôvod, prečo sa nemôžu tieto dva svety zjednotiť... Je to večný zápas dvoch princípov – dobra a zla. Ako vidno, symbol dolára bol odvodený a stvorený zo zavádzajúceho hesla francúzskej revolúcie: LIBERTÉ. ÉGALITÉ, FRATERNITÉ ale ľudu bol zamlčaný pravý význam týchto hesiel:
SLOBODA - znamená, že slobodný môže byť duch, ale nie fyzické telo, lebo inak ide o svojvôľu alebo právo silnejšieho. Sloboda je obmedzená nielen prírodnými zákonmi, ale aj ľudskými, ktoré "mocní sveta" určujú ako morálku a povinnosť...
ROVNOSŤ - platí iba pre materiálnu sféru, keďže všetci máme rovnaký obsah žalúdka. Duchovne a duševne je však každý z nás iný svojími vrodenými (karmickými) danosťami, schopnosťami a jedinečnou individualitou. Preto sa nemôže porovnávať človek a zviera, deň a noc, strom a klas, voda a oheň, zem a vzduch...
BRATSTVO - nebolo už medzi Kainom a Ábelom... Preto nemôže v bratstve žiť vrah a jeho obeť, dobyvateľ a otrok, boháč a chudobný, hladný a sýty, vlk a ovca...
Uvedené pojmy sa zamieňajú, pletú a abstraktne proklamujú, čo uvádza ľudí do omylov a zmätkov. Pôsobia ako katalyzátor. Pod ich revolučným vplyvom davy bedárov vedené slobodomurármi a jakobínmi zlikvidovali dovtedajšiu francúzsku vládnu elitu národa - kráľa, šľachtu, kresťanské duchovenstvo.
Situácia v spoločnosti sa vyhrotila do dvoch polarit - stúpenci Republiky a jej odporcovia. Neskôr sa začalo raziť heslo, ktoré prevzali aj komunisti a teraz v trochu „vylepšenej“ forme i prezident USA - Bush: "Kto nejde s nami, je proti nám"! Z toho vidno, že táto myšlienka je „večná“ a pochádza od toho istého duchovného otca...
Abbé Barruel cituje vo svojich Pamätiach jakobinizmu hlavnú zásadu Jakobínov pre vyvolanie revolúcie: „Núdza a zmýšľanie sú dva činitele, ktoré nutkajú každého človeka k činom. Spôsobte núdzu, ovládnite zmýšľanie a zvrátite všetky súčasné poriadky, hoci by sa javili čo najviac stabilizovanými“. Apokalypsa novodobých dejín je pred dverami všetkých štátov...
Základ vlajky Európskeho spoločenstva tvorí modrý podklad, (modrá farba znamená základňu verných, resp najpočetnejšie modré lóže vo svete) v kruhu (ktorý symbolizuje svetovládu pod zverokruhom, čiže na zemeguli) je umiestnených dvanásť (ako pôvodných hebrejských kmeňov) žltých hviezd (ktoré Židia museli povinne nosiť na odeve v nedávnej minulosti).
Roku 1848 sa februárova revolúcia prehnala celou Európou. Základ k nej poskytol Marxov KAPITÁL a z neho vzišla aj myšlienka na vytvorenie tajného symbolu Euromeny.
Písmeno „C“ má v sebe tiež dve vodorovné priamky, ktoré z neho vytvárajú písmeno „E“. V skutočnosti však má ten istý ezoterický význam ako kolmice na doláre – idea sionistov sa nemôže stretnúť ani stotožniť s ideami markantnej väčšiny obyvateľov Zeme. V symbole „C resp. E“ pre zasvätencov znamená CAPITÁL nadnárodných monopolov, ktoré sú v rukách jednotlivých sionistických rodinných klanov a korporácii. Písmeno „C“, ktoré pretínajú vodorovné čiary, tiež tvoria v hornej polovici polkruh, ktorý predstavuje severnú sféru (bohatých štátov)a v dolnej polovici južnú sféru (chudobných štátov).sveta. Tým sa kruh k svetovláde uzatvára...
A napokon, ak sa lepšie pozrieme na symbol eura, ľahko v ňom rozozname aj astrologický symbol Neptúna – boha morí a oceánov, za ktorým leží americký kontinent.
Roku 1997 „elita sveta“ oslávila významné výročie - 100. rokov od stretnutia popredných činiteľov slobodomurárskych lóži v Bazileji... Bilancia uplynulých sto rokov je preto viac ako varujúca:
1) odohrali sa dve svetové vojny, ktoré si vyžiadali obete desiatok miliónov nevinných ľudí.
2) v rôznych častiach sveta boli zámerne rozpútané krvavé revolúcie.
3) rozpadli sa štyri najmocnejšie monarchie kresťanskej Európy (okrem Veľkej Británie (?!).
1) po I. svetovej vojne vo východnej polovici sveta bol násilím nastolený komunistický režim. Na západnej pologuli veľmoci za asistencie sionistov umožnili prosperovať demokratickým vládam.
2) keďže sa komunistický režim (bol to prvý mohutný pokus sionistov na ovládnutie sveta) neujal v takom rozsahu, ako bol naplánovaný, nasledovala príprava a rozpútanie II. svetovej vojny Nemeckom. Zdá sa to, ak sa na uplynulé udalosti budeme pozerať jednotlivo, nelogické, aby svetový sionizmus podporoval Nemecko vo vyhubení Židov zo sveta. Avšak všetky indície, ktoré sú až doteraz k dispozícii, nasvedčujú tomu, že v skutočnosti išlo o diabolský plán pre zoskupenie nielen židovského majetku v Európe, ale aj ostatných do vojny zatiahnutých a vydrancovaných štátov na jedno miesto - čiže k „Zlatému teľaťu“ - do bánk neutrálneho Švajčiarska na tajné kontá!
Napriek všetkému je nesporné, že sa Židia na základe holocaustu" dostali do najväčšieho povedomia sveta od počiatku svojich dejín. Víťazné mocnosti II. svetovej vojny uznali ich nárok na "staronový" štát v Palestíne, kde sa zrodil štát Izrael. Nad Tel Avivom zaviala zástava 14.5.1948 (18,01 h) v mene židovského ľudu. O desať minút po tomto akte (18,11 h) ako prvé nový štát uznali Spojené štáty americké.
Netrvalo dlho (takmer do roka a do dňa - 28. 5. 1949) a prezident USA Truman bol nútený zaslať Izraelu ostrú nótu, aby sa Židia stiahli z území, ktorých sa vojnou s Arabmi (1948/1949) zmocnili (ďalšie vojny ako vieme nasledovali v rokoch 1956, 1967, 1973 a posledná spolu s USA proti Iraku roku 1990). Tento postoj Izraela (ohľadom vyhnania Arabov z ich území) kvalifikoval prezident USA ako "nebezpečný pre mier" a v rozpore s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN. Táto nóta USA končila varovaním, že ak bude Izrael pokračovať vo svojom postoji voči Arabom, vláda USA bude nútená prehodnotiť a revidovať svoj postoj k Izraelu. Došlo to až tak ďaleko, že napokon Tel Aviv začal diktovať, resp. udávať pravidlá "politiky" Washingtonu... Židovská náboženská doktrína sa stala politickou skutočnosťou!
Len na margo citovanej stati uvádzam, že vojenský rozpočet Izraela roku 1976 bol odhadovaný na 3,3 miliardy dolárov (to bolo asi 40 % celého národného rozpočtu). K čomu má slúžiť toto vyzbrojovanie, ak Židia chcú s inými národmi žiť v mieri – slobode rovnosti a bratstve?
Na bankovkách novej európskej meny sú vyobrazené časti katedrál, portálov s otvorenými oknami a dverami, viaduktov a mostov, ktoré hlásajú otvorenú cestu sionistom a slobodomurárom do celej Európy. Sú to predovšetkým symboly, ktorých ezoterická výpoveď hovorí, čo tajná svetovláda v pozadí až doteraz dosiahla... "Protokoly sionských mudrcov" nadobúdajú od ich "odtajnenia" (po Bazilejskom kongrese) jasný zmysel a hrozivý dopad. Boj o prevzatie moci nad svetom (v 1. etape ide o financie) sa už teda začal... Napríklad: bola tam nasmerovaná aj bývalá ČSFR. Česi, Slováci a ostatné národnosti žijúce v spoločnej republike začali hneď po "nežnej revolúcii" pociťovať výpredaj národného majetku (kupónová privatizácia, holandské dražby, atď.) a nástojčivý nátlak na životné istoty - peniaze uložené v bankách a sporiteľniach.(Slovenská republika prestala byť ich ručiteľom od konca roku 1997).
Medzinárodná maffia (marxisticko-materialistická-finančná- filozofia) pod hlavičkou SB, EB, MMF, OECD atď. vytýčila pre EÚ od roku 2000 zaviesť jednotnú menu v členských štátoch. V jednotne zavedenej Euromene, v jednotnom jazyku a onedlho aj pod totalitnou svetovládou, bude dávny sen slobodomurárov a Dávidovej hviezdy naplnený!
Slová amerického spisovateľa a politika Gore Vidala, ktoré vyslovil nedávno na festivale spisovateľov v Prahe, sú dostatočným mementom: "Vy pravdepodobne veríte tomu klamstvu, že Amerika stelesňuje slobodu a demokraciu. Pritom to jediné, čo stelesňujeme, je zisk amerických korporácií. Uvedomte si, že 80 % naších ľudí sa nemá dobre a 19 % sa má celkom dobre, pretože pracuje pre 1 % bohatých, ktorí vlastnia celú Ameriku a teraz aj vás. Tieto korporácie v súčasnej dobe vlastnia a ovládajú všetko, vrátane Kongresu. Od roku 1950 viedli USA vojnu s takmer 60 krajinami sveta... Stále si musíme (vláda USA) vymýšlať nejakých neexistujúcich nepriateľov, aby sme ospravedlnili, že na armádu vydávame viac ako polovicu štátneho rozpočtu. V dôsledku toho nám chýbajú peniaze na budovanie vnútornej štruktúry krajiny, ktorú sme celkom opustili. Zrútil sa nám systém verejného vzdelania, nemáme žiadnu zdravotnú starostlivosť, nepodarilo sa nám vytvoriť civilizovanú spoločnosť, sme spoločnosťou čisto konzumnou. Je otrasné, že voľby u nás vyhráva ten, kto má k dispozícii najviac peňazí..."
Aj Rusko je v súčasnej dobe celkom podriadené kontrole USA, Veľkej Británii, Nemecka a Izraela. Už nie je tajnosťou, že svet stojí pred finančným zrútením, lebo Spojené štáty americké, ktorých dolar je dnes svetovou menou, sú vnútorne zadľžené piatimi triliónmi dolárov u svojich vlastných súkromných bánk, ktoré patria zväčša sionistom a ostatné banky z nich kontrolujú.
USA riešia situáciu schodku vo finančných fiškálnych rozpočtoch tým, že si jednoducho vytlačia chýbajúce peniaze. Týmto spôsobom však postupujú už od roku 1974 v podstate všetky štáty sveta, to znamená, že žiadna mena nie je krytá. Preto majú markantný vzostup špekulácie s nehnuteľnosťami, pričom všade vo svete výroba klesá a navyše vzrastá množstvo obeživa nielen vo svetovom meradle, ale aj v jednotlivých štátoch.
Aj preto je prvoradou úlohou pre USA zjednotenie Európy s Euromenou. Potom vraj bude vládnuť svetu Dolár a Euro ako menová polarita. Tak sa konečne svetové financie ocitnú v jedných a tých istých rukách - sionistických bankárov, ktorí ich budú prelievať tak, ako bude pre ich bezodné mešce najvýhodnejšie. Ak by sa však nepodarilo udržať Európsku úniu pokope, potom sa celá globálna politika USA definitívne zrúti a nastane celosvetový finančný a hospodársky kolaps, proti.ktorému bol rok 1929 len slabým odvarom.
Elita
Aby sme porozumeli osudu sveta, musíme si najprv uvedomiť podstatu moci a sily, jej koncentráciu a prúd. Prapodstata spočíva v dvoch štruktúrach, moci vnútornej, ktorá tajne poťahuje riadiace nitky sveta a sily vonkajšej - vojenskej, vrátane polície a bezpečnostných agentúr, politickej moci, finančného vplyvu a ovládania sociálnej sféry.
Vonkajšia moc sa prejavuje, uplatňuje a upevňuje brutalnou fyzickou silou individua (napríklad, v štáte hovoríme o diktatúre a v súkromnom živote ide o dominantnosť). Táto moc vychádza z megalománie človeka, dodáva mu pocit elitárstva, využívať výhody sociálne, finančné, rôzne privilégia a možnosť ovládať všetky okolnosti vo svoj prospech. Vonkajšia moc umožňuje získať a zastávať výsadnú pozíciu v každej spoločnosti. Zároveň taký človek alebo ľudia podľahnú ilúzii, že sú dôležitejší než ostatní, osudom predurčení alebo "vyvolení"... Doteraz tento zhubný fenomén môžeme pozorovať u politikov, poslancov, prezidentov, generálov, finančníkov atď., ale aj u rasisticky zameranej elity, ktorá sa neustále povyšuje nad ostatné národy. Z tejto mocenskej pozície je už len krok k rozhodovaniu o živote a smrti iných. Každá vláda si prisvojila rozhodovať o svojich želaniach na úkor občanov (voličov, ktorí do jej rúk vkladajú svoje nádeje na lepší a spravodlivejší život), pretože má zároveň moc vydávať zákony a nariadenia, ktorými prinúti občanov, aby "zaplatili" za všetky ich činy a rozhodnutia, ktoré môžu byť v priamom rozpore s predvolebnými sľubmi. Týmto spôsobom sa porušuje duchovná integrita vlády aj občana a preto je svet súčasnosti v takom zmanipilovanom chaose.
Demokracia nie je nič iné, len zmodernizovanou alternatívou minulosti, keď boli u moci králi, šľachta, duchovenstvo, a ktorých nahradil prezident, vláda a parlament. V demokracii sa majú dobre zbohatlíci, ktorí vystúpili po spoločenskom rebríčku a dočasne sa začlenili medzi "všemocnú" mocenskú silu a elitu. Kto má v demokracii peniaze, môže si užívať život naplno, ale komu chýbajú, je v podstate ako poddaný bez osobnej slobody v stredoveku.
Dopad daní na ľudí v demokracii (hlavne terajšieho východného bloku) je obrovský, ožobračuje ľudí, spomaľuje ich vývoj a donucuje pracovať polovicu pracovnej doby pre štát. Vládnuca elita všeobecne obyvateľmi pohŕda, považuje ich za príťaž, o ktorých sa musí starať.
Je nesporný fakt, že všetci na Zemi sme v rukách elitnej skupiny byrokratov, s gigantickým finančným kapitálom, ktorím ľudstvo nikdy nedalo a nedá oficiálnu moc. Preto na manipuláciu ľudstva nemajú žiadne právo. Elita sveta vie, že ľudstvo sa dobrovoľne nikdy nevzdá práva na dôstojný život a osobnú slobodu. Preto stále hlasnejšie zaznievajú hlasy na všetkých kontinentoch proti oligarchii mocných, ktorí si osobujú vo všetkom diani sveta to právo, ktoré patrí jedine Bohu.
Reč je o americkej organizácii "Establishment". Príslušníci tejto skupiny sa nazývajú "Insidri" (zasvätenci), ktorí stoja v ohnisku veľkej svetovej politiky a sú zasvätení do jej veľkých tajomstiev. Svedectvo o tejto organizácii podal prof. Georgetownskej univerzity vo Washingtone Carrol Guigley v knihe TRAGÉDIA A NÁDEJ, ktorá vyšla v roku 1916 súčasne v New Yorku a Londýne. Avšak okamžite ju však organizácia z knihkupectiev skúpila... V knihe hovorí: „Viem o operáciách tejto siete, pretože som ju pred 20 rokmi študoval a bolo mi dovolené, aby som dva roky skúmal jej tajné záznamy a dokumenty. Nepociťujem žiadny odpor voči tejto organizácii ani proti väčšine jej členov a cieľov, pretože väčšinu svojho života som bol v spojení s ňou a s jej početnými nástrojmi. V minulosti, ale aj nedávno som protestoval proti niektorým politickým opatreniam... Ale moje hlavné výhrady sa v podstate týkajú skutočnosti, že si praje zostať neznáma a ja oproti tomu verím, že jej úlohy sú v dejinách natoľko významné, že je nevyhnutné, aby sa stala známou“. Potom vydal ďalšie svedectvo Američan Cary Allen v knihe INSIDRI a vlastnými poznámkami doplnil toto dielo prof. Guigleyho.
Autorom myšlienky establishmentu je anglický zlatý a diamantový magnát Cecil Rhodes (1853-1902), ktorý pre britskú ríšu získal juhoafrické územie, po ňom nazvané Rodézia. Jeho bankármi boli Rothschildovci. Vo svojej prvej záveti objasňuje cieľ svojho života takto: „Rozšíriť britské panstvo na celý svet... založiť tak veľkú moc, že by sa vojny stali nemožnými a podporovať záujmy ľudskosti“. To znamená, že myšlienka svetovlády nepochádza od Žida, ale od Angličana. Z toho tiež vyplýva, že génius Židov nespočíva v ich vynachádzavosti, ale v podivuhodnej schopnosti zúžitkovať jestvujúce myšlienky alebo zariadenia vo svoj prospech. A tento fakt sa neustále potvrdzuje v celých dejinách židovstva...
V roku 1888 Rhodes odkázal svoj nesmierny majetok aj svoje plány Rothschildovcom, ktorí ich realizáciou poverili svojho agenta Lorda Alfreda Milnera, ktorý vystúpil na historickú scénu v súvislosti s financovaním boľševickej revolúcie v Rusku. (Na margo uvedeného, upozorňujem opäť čitateľa na mapu z roku 1888, v ktorej sa hovorí o "Čecho-Slovákoch"... Táto mapa zároveň dokumentuje, že išlo o plán pripojenia západnej Európy k impériu Veľkej Británie).
Establishment ako organizácia bola založená v roku 1891 a mala názov The Round Table (Okrúhly stôl). Jej cieľom bolo ovplyvňovať zahraničnú politiku.
V Spojených štátoch vtedy pôsobili dvaja významní spolupracovníci Rothschildovcov - "plukovník" Edward Mandell Hous (1858 - 1938) príslušník rádu Iluminátov a druhým mužom bol Jacob Schiff. E. M. House bol aj tvorcom novej politiky prezidenta W. Wilsona, ktorá znamenala prielom do tradície americkej zahraničnej politiky, a ktorá trvala prakticky celých 121 rokov od prvého prezidenta USA G. Washingtona. Plk. House tiež vytvoril mohutné a dokonalé spojenie všetkých medzinárodných bankárov v New Yorku ako boli: Paul a Felix Wartburgovci, Otto H. Kahn, Louis Marbugr, Henry Morgenthau, Mortimer Schiff, Herbert Lehman a rovnako silné spojenie nadviazal aj s rozhodujúcimi európskymi bankármi. Bez výnimky to boli všetko Židia.
House tiež dokázal presvedčiť prezidenta W. Wilsona, že USA majú misionárske poslanie (tajné poslanie prvého slobodomurárskeho štátu), ktorého cieľom je záchrana sveta pre demokraciu, a vytvorenie federácie všetkých národov, ktorá by zachránila vznik ďalších vojen (ako vidno, osvojil si myšlienku zo záveti Cecila Rhodesa a aplikoval ju na Spojené štáty)!
Klan Rothschild - Wartburg - Schiff - House sa vytvoril počas presadenia federálnaho rezervného systému. Výdatným pomocníkom klanu bol v tejto veci Woodrov Wilson, ktorému sa za to dostalo podpory v jeho prezidentskej kandidatúre. Ako prezident USA otvoril Židom aj vládne dvere. Tak sa stal plukovník House prvým osobným poradcom prezidenta W. Wilsona (jeho životopisci dokonca tvrdia, že prezidentom bol v skutočnosti House). Paul Wartburg sa stal predsedom Federálneho rezervného úradu. Židovský bankár Bernard Baruch sa stal predsedom úradu pre vojnový priemysel a Rothschildov spoločník Eugene Meyer viedol úrad pre financovanie vojny a neskôr (po skončení II. svetovej vojny) sa stal riaditeľom Svetovej banky.
Po I. svetovej vojne sa židovskí insidri rozhodli rozšíriť svoj establishment o nežidovských účastníkov - o tých najvplyvnejších. Patril k ním oceliarsky kráľ John Pierpont Morgan ml. (špičkový agent Rothshildovcov v USA) a petrolejársky magnát John Davison Rockefeller, pokladaný za najbohatšieho muža sveta. K ním sa pripojili aj významní politici ako bol: Walter Lipman, John Foster Dulles, Allan Dulles a Kristián Herter. Táto spoločnosť dokázala patričným spôsobom ovplyvniť parížske mierové konferencie. Mierových rokovaní vo Versailles sa napríklad ako člen americkej delegácie zúčastnil aj Paul Wartburg, zatiaľ čo medzi členmi nemeckej delegácie bol jeho brat Max Wartburg...
...
V roku 1921 bol založený americký establishment s názvom Council of Foreign Relations - CFR (Rada pre zahraničné vzťahy) so sídlom v New Yorku. Na ustanovujúcej listine figurujú veľké mená ako Jacob Schiff, Averell Harimann (železničný magnát a vedúci vplyvného týždenníka "Newsweek". Rooseveltom bol poverený mnohými dôležitými diplomatickými misiami, najmä do ZSSR, kde sa stal nakoniec veľvyslancom), Frank Vanderlipp (bol prezidentom National City Bank, ktorá patrí Rothshildovcom), senátor Nelson Aldrich (bol po matke Rockefellerovým vnukom a stal sa hlásnou trúbou insidrov v senáte), Bernard Baruch, J.P.Morgan, a J. D. Rockefeller. Veľkou akciou insidrov bolo založenie SPOJENÝCH NÁRODOV v júni 1945. V americkej delegácii bolo 47 členov CFR.
Od nástupu F.D.Roosevelta do funkcie prezidenta v roku 1933 až dodnes boli všetci ministri zahraničných vecí USA, s výnimkou troch, všetci členmi CFR. Tiež najvýznamnejší členovia vlády prezidenta Jamesa Cartera bolo insidri: minister zahraničných vecí Cyrus. A. Vance, židovský minister financií Michael W. Blumenthal a prezidentov vojenský poradca Zbigniew Brezinski.
Insidri majú v rukách mohutné tlačové a iné masmediálne zázemie. Kontrolujú všetku tlač v USA a nepriamo aj celého sveta. Ak niektorá tlač začne písať proti insidrom, čoskoro zaznamená prudký pokles inzertných objednávok a musí svoje písanie buď zmeniť alebo skrachuje. Preto sa o CFR vo všetkej svetovej tlači zaryto mlčí, hoci má okolo 1.500 oficiálnych členov.
(Najlepším svedectvom o moci židovského establishmentu a o americkej slobode je prípad automobilového kráľa Henryho Forda, ktorý v roku 1920 vydal knihu MEDZINÁRODNÝ ŽID. Onedlho bol zatiahnutý do niekoľkých súdnych procesov, pozastavili mu úvery, takže sa ocitol vo veľmi zložitej finančnej situácii. Nakoniec sa podrobil a ospravedlnil Židom verejným listom. Jeho kniha už viac nevyšla...)
Keď vypukla európska vojna (II. svetová), bolo jasné, že USA budú musieť čeliť mimoriadnym problémom... Preto už koncom roku 1939 bol na návrh CFR zvolený výbor pre povojnové problémy (z toho zároveň vyplýva, akí si boli sionisti istý výsledkom vojny !!!). Tento výbor sa skladal z vysokých úradníkov ministerstva zahraničia, z ktorých až na jedného boli všetci členovia CFR.
Plody usilovnej práce tohto výboru obsahuje tajný list prezidenta Roosvelta z 20. februára 1943, adresovaný istému Židovi - Zarubskému, ktorý pôsobil ako spojka medzi Roosveltom a Stalinom. Tento list sa už v marci 1944 dostal do rúk španielského ministra zahraničia a neskôr bol publikovaný španielským veľvyslancom vo Washingtone M. Doussinagusom v knihe ŠPANIELSKO MALO PRAVDU, vydanej v roku 1946. V liste sa okrem iného hovorí: „Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko sa pod ochranou Anglicka budú rozvíjať smerom k modernej civilizácii, ktorá ich vyvedie z ich historického zaostávania. ZSSR poskytneme prístup k Stredozemnému moru, vyhovieme jeho želaniam, pokiaľ ide o Finsko a Pobaltie a od Poľska budeme požadovať porozumenie a kompromis.
Stalinovi ponecháme široké pole pre expanziu do malých štátov východnej Európy, pričom sa bude prihliadať na práva Juhoslávie a Československa, ktoré sme im dlžní za ich vernosť. Stalin ďalej získa územia, ktoré boli dočasne odtrhnuté od veľkého Ruska. Hlavné bude rozdelenie Tretej Ríše a začlenenie jej časti do iných územných celkov tak, aby vznikli nové štáty, úplne od nej odpútané, a tak definitívne zmizne nemecké nebezpečenstvo a jeho ohrozovanie ZSSR, Európy a celého sveta“. Obsah tohto listu potvrdzujú aj pamäti kardinála Spellmana z roku 1962.
Až teraz si môžeme utvoriť jasný obraz o tom, prečo boli zotročené štáty a napísané krvou dejiny Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Juhoslávie, Albánska, Maďarska a Československa.
Národy si čoraz nástojčivejšie uvedomujú, že budúcnosť ľudstva nie je v hromadení bohatstva, zväčšovaní ziskov a dobývania nových obchodných teritórii. To mohlo platiť v dobách, keď nás na matke Zemi žilo promile z toho, čo dnes. Budúcnosť ľudstva spočíva jedine v spravodlivom prerozdeľovaní spoločného bohatstva, ktoré nám poskytuje naša planéta, ktoré vlastnými rukami ťaží a spracováva práve tá obrovská masa ľudstva a z práce ktorej si v plnom blahobyte žijú iní, tzv. ľudské pijavice. Práca "v potu tváre..." je v súčasnosti dehonestovaná na najväčšiu mieru. Všetky skutočne cenné hodnoty, ktoré nosí ľudstvo v sebe a každý jedinec zvlášť, v konzumnej spoločnosti zotreli peniaze a oslepujúci lesk zlata.
Na vine všetkému je však aj to, že si ľudstvo nechalo vnútiť s nástupom marxizmu-leninizmu aj západný systém lineárneho myslenia (minulosť, prítomnosť, budúcnosť - začínajúca od primitivizmu k dokonalosti...), namiesto toho, aby sa vrátilo k mysleniu v kruhu, k viere a istote večne sa vracajúcich cykloch života. Prevažná väčšina ľudstva dávno zabudla, že cyklický návrat všetkých udalostí je prírodný zákon: „To, čo bolo, to aj teraz je, a čo bude, už tu bolo - lebo Boh obnovuje všetko to, čo pominulo“ - Kazateľ 3, 15. V tomto, pre väčšinu ľudí, zabudnutom zákone večného cyklu, spočíva naša súčasná nemohúcnosť, ktorú využívajú k vlastnému prospechu tí, ktorí nás vedia práve na základe neznalosti tohto prírodného zákona manipulovať ako stádo.
Smutné tiež je, že si ľudstvo nechalo materializmom vnútiť iluzornú vieru, že samo môže rozhodovať o svojej budúcnosti. Tým sa však ocitlo v diabolskej pasci, z ktorej sa mu doposiaľ nepodarilo bez ujmy uniknúť...
„Musí to vyzerať demokraticky, ale všetko musíme mať vo svojích rukách a pod kontrolou“ - tak znelo nepísané heslo komunistov po II. svetovej vojne a tak tomu je aj dnes v postkomunistických krajinách, ktoré sa pretransformovali na ranokapitalistické štáty, pod taktovkou finančnej elity sveta.
František Šteffek - astrológ
Bratislava
(Copyright – úryvky z kapitol pripravovanej knihy „APOKALYPSA PLANÉTY“ - symboly rozlúštil a navrhol autor)
